Advokát Peter Kubina urazil sudcu. Kolega ho vyzval, aby vážil slová. “Vieš, ta­ké­to vy­jad­re­nia sa Ti nie­ke­dy mô­žu vy­pom­stiť”

Bratislava 19. septembra 2021 (HSP/Foto:TASR – Pavol Zachar)

Advokát JUDr. Namir Alyasry vyzval prostredníctvom otvoreného listu svojho mediálne známeho kolegu Petra Kubinu, aby v súvislosti s rozhodnutím súdu o vzatí vyšetrovateľov NAKA do väzby vážil slová. Jeho vyjadrenia o tom, že od­ôvod­ne­nie vä­zob­né­ho roz­hod­nu­tia vo veci jeho klientov, vyšetrovateľov z NAKA je ta­ké, ako v pla­tob­nom roz­ka­ze, te­da žiad­ne, sú podľa JUDr. Alyasryho skutočnou urážkou sudcu, za ktorú by mu mohlo hroziť aj disciplinárne konanie. Navyše takéto vyjadrenia môžu jeho klientom priťažiť

Na internetovom portáli Právne listy sa objavil otvorený list určený Petrovi Kubinovi. Jeho mediálne vyjadrenia na adresu sudcu totiž pobúrili iného advokáta, ktorý sa bežne pohybuje v agende trestných konaní. Obsah otvoreného listu vám prinášame v plnom znení.

“Mi­lý ko­le­ga,

pí­šem Ti ten­to ot­vo­re­ný list, pre­to­že Ti chcem v dob­rom vy­svet­liť, že to, čo si uro­bil pred ka­me­ra­mi  v stre­du po tom, ako súd vzal do väz­by 2 Tvo­jich klien­tov  – po­li­caj­tov NA­KA, ne­bo­lo pod­ľa môj­ho ná­zo­ru správ­ne a mal by si to ve­dieť.

Pre ob­haj­cu je tak­mer vždy smut­né, keď súd vy­ho­vie pro­ku­rá­to­ro­vi a zo­be­rie mu klien­ta do väz­by, ale tak to v tres­tnom prá­ve nie­ke­dy bý­va. Je to iné, ako keď si do­siaľ ob­ha­jo­val vý­luč­ne ka­júc­ni­kov. Tam v zá­sa­de niet čo po­ka­ziť a ide nao­zaj o ten ob­chod­nop­ráv­ny roz­mer, v kto­rom si bez­po­chy­by dob­rý.

Po­viem na ro­vi­nu. Je­den z tých po­li­caj­tov, kto­ré­ho neob­ha­ju­ješ Ty,  je môj pria­teľ a te­da vô­bec som sa ne­te­šil, keď ho sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie do väz­by zob­ral. Má však pri se­be skú­se­nú ob­haj­ky­ňu a ve­rím, že sa to vy­svet­lí. To, čo si však po vy­hlá­se­ní roz­hod­nu­tia pred­vie­dol ty, naj­mä čo si uvie­dol na ad­re­su sud­cu, kto­rý o väz­be roz­ho­dol, to už v po­riad­ku ne­bo­lo. Ke­by som sa mal vy­jad­ro­vať pre mé­diá tak­to uráž­li­vo po kaž­dom roz­hod­nu­tí sú­du s kto­rým ne­súh­la­sím, mo­hol by som dis­cip­li­nár­ny­mi roz­hod­nu­tia­mi zrej­me aj ta­pe­to­vať. My ad­vo­ká­ti však pred mé­dia­mi nep­re­zen­tu­je­me len se­ba a svo­je ná­zo­ry, ale aj ce­lý ad­vo­kát­sky stav. Ten stav, v kto­rom sú aj tres­tnia­ci, kto­rých prá­cu si na Fa­ce­boo­ko­vom pro­fi­le ad­vo­ká­tov v mi­nu­los­ti zos­mieš­ňo­val a uvá­dzal si, že pre „psy­cho­hy­gie­nu“ rad­šej na úko­ny napr. do „Očis­tca“ ani ne­cho­díš, aby si nás tam ne­mu­sel po­čú­vať. Za to te­ba v stre­du po­čú­val ce­lý ná­rod. Pre­to pro­sím váž slo­vá.

Mi­lý ko­le­ga, ex post mô­žeš svo­je slo­vá za­oba­ľo­vať ako chceš. Ne­zá­le­ží na far­be poz­lát­ka, cuk­rík os­ta­ne hor­kým. Fak­tom je, že si to pres­tre­lil, keď si uvie­dol, že od­ôvod­ne­nie vä­zob­né­ho roz­hod­nu­tia je ako v pla­tob­nom roz­ka­ze, te­da žiad­ne. To nie je OK. Od­ôvod­ne­nie je naj­váž­nej­šia a naj­zlo­ži­tej­šia časť súd­ne­ho roz­hod­nu­tia. Vý­rok nie je tak zlo­ži­tý: be­riem do väz­by pod­ľa a,b,c, ale­bo pre­púš­ťam zo za­dr­ža­nia, prí­pad­ne väz­bu nah­rá­dzam. Av­šak prá­ve v od­ôvod­ne­ní roz­hod­nu­tia mu­sí súd zva­žo­vať všet­ky okol­nos­ti prí­pa­du, vy­rov­nať sa s ar­gu­men­tmi sub­jek­tov, resp. strán. Ide o vý­sle­dok ro­zu­mo­vo naj­zlo­ži­tej­šej čin­nos­ti sud­cu.

Ak si te­da uvie­dol, že od­ôvod­ne­nie vä­zob­né­ho roz­hod­nu­tia je ta­ké, ako v pla­tob­nom roz­ka­ze, te­da žiad­ne, je to riad­ne pres­tre­le­nie a ab­so­lút­na de­ho­nes­tá­cia prá­ce sud­cu. Kľud­ne si to mys­li, ale pro­sím ne­ho­vor to do ka­mier. Dá sa to to­tiž po­ve­dať aj ku­lan­tnej­šie, napr.: nes­to­tož­ňu­jem sa s od­ôvod­ne­ním, po­va­žu­jem ho za ne­dos­ta­toč­né a pod. Tu sa neh­rám so slo­víč­ka­mi. Ty si reál­ne to­ho sud­cu ura­zil. On sa ne­mô­že brá­niť v me­diál­nom pries­to­re a ja tým­to lis­tom neb­rá­nim je­ho, ale náš ad­vo­kát­sky stav.

Vi­del si niek­de, že by nie­ko­ho z nás tres­tnia­kov nie­ke­dy tak­to pe­jo­ra­tív­ne ozna­čo­va­li súd­ne roz­hod­nu­tia? Mys­líš, že si je­di­ný, ko­mu sa sta­lo to, že je­ho ar­gu­men­ty os­ta­li sú­dom ne­vy­po­ču­té? Veď ako od­bor­ník mu­síš ve­dieť, že k pot­re­be kva­lit­né­ho od­ôvod­ne­nia bo­la vy­pro­fi­lo­va­ná ce­lá ju­di­ka­tú­ra vnút­roš­tát­nych sú­dov, ale aj ESĽP. Ale mi­lý ko­le­ga, ono sa to nie­ke­dy sta­ne. Nás­led­ne však tre­ba bo­jo­vať pred sú­dom, a nie pred ka­me­rou. Vieš si pred­sta­viť, že by po vy­hlá­se­ní roz­sud­ku pred ka­me­ry pred­stú­pil sud­ca a vy­jad­ril by sa, že to­ho člo­ve­ka mu­sel od­sú­diť na NE­PO trest, le­bo mal za ob­haj­cu hlu­pá­ka? A ver to­mu, že sud­co­via si to aj nie­ke­dy my­slia. A mi­lý ko­le­ga, v sta­vov­ských pred­pi­soch oh­ľa­dom zdr­žan­li­vos­ti má­me so sud­ca­mi veľ­mi po­dob­né nor­my.

Ne­mo­hol som si nev­šim­núť ani Tvo­je ďal­šie neš­ťas­tné vy­jad­re­nie na ad­re­su sud­cu mi­lý ko­le­ga. Iš­lo  o to, že si sa mu sna­žil da­čo vy­svet­liť, ale keď­že Ti ne­vy­ho­vel, vy­hod­no­til si to tak, že „sig­nál na dru­hú stra­nu sto­la nep­re­šiel“.

Mi­lý ko­le­ga, ani to­to ne­mož­no ozna­čiť za vy­be­ra­né vy­jad­re­nie ad­vo­ká­ta na ad­re­su sud­cu. Tu si bol v po­jed­ná­va­cej mies­tnos­ti a na dru­hej stra­ne sto­la ne­bol ka­moš s jo­gu­ro­vým ke­lím­kom spo­je­ný špa­gá­tom, do kto­ré­ho si na svo­jej stra­ne hu­čal, ale sig­nál na je­ho stra­nu nep­re­šiel. To bol sud­ca, kto­rý roz­ho­du­je aj „Tk“ agen­du,  mož­no me­no­va­ný aj pa­ni pre­zi­den­tkou, kto­rej si nie­ke­dy ra­dil. Opäť Ti mu­sím uviesť, že aj to­to sa v tres­te nie­ke­dy stá­va, že súd si Ťa vy­po­ču­je, ale nes­to­tož­ní sa s Te­bou, bez oh­ľa­du na to, že si o svo­jej prav­de pres­ved­če­ný.  Vieš, ta­ké­to vy­jad­re­nia sa Ti nie­ke­dy mô­žu vy­pom­stiť. Ne­mys­lím tým, že by Ti niek­to dal fé­ro­vé za­ucho. Mys­lím tým, že sa za ta­ké­to vy­jad­re­nia pred sud­ca­mi mô­žeš stať šes­tnás­tou pri­ťa­žu­jú­cou okol­nos­ťou. A ver, že ho­ci by to tak byť ne­ma­lo, nie­ke­dy je pre klien­ta pri­ťa­žu­jú­cou okol­nos­ťou aj ob­haj­ca.

Ten­to  list Ti, mi­lý ko­le­ga, pí­šem pre­to, aby ľu­dia ne­po­va­žo­va­li za správ­ne a le­gi­tím­ne, ak ad­vo­kát urá­ža sud­cu ale­bo je­ho roz­hod­nu­tie. Aby to od nás ani ne­žia­da­li, pre­to­že my to neu­ro­bí­me. Sluš­nosť a vec­nosť má byť pra­vid­lom, nie vý­nim­kou.  Mô­že­me sa vy­jad­riť, či s roz­hod­nu­tím súh­la­sí­me, ale­bo nie, ako sme si na ve­rej­nom hlav­nom po­jed­ná­va­ní dô­kaz­nú si­tuáciu vy­lo­ži­li, av­šak ne­bu­de­me svo­ji­mi vý­rok­mi sud­cov a tým aj ce­lú jus­tí­ciu urá­žať. Ten­to list má te­da tvo­riť akú­si ge­ne­rál­nu pre­ven­ciu pred tým, čo Ti do mé­dií uš­lo.

Ja viem, ja ne­mám ta­ký me­diál­ny vý­tlak ako ty. O mne pa­ni Mo­ni­ka ne­pí­še ako o vý­bor­nom práv­ni­ko­vi s vy­so­kým kre­di­tom. Vždy som sa však sna­žil ro­biť prá­vo vec­ne a sluš­ne. Te­raz je ale asi ta­ká do­ba, že za prav­du da­jú mé­dia to­mu, kto kri­čí viac. Ja však ve­rím, že tá­to do­ba po­mi­nie a nas­ta­ne do­ba vec­nos­ti.

Tvoj ko­le­ga z men­šie­ho kraj­ské­ho mes­ta.

Neč­len akej­koľ­vek sve­to­vej práv­nic­kej me­ga fir­my”