134. Neznáme slovenské dejiny: Bolo sa čím chváliť?

Bratislava 14. marca 2021 (HSP/Foto:screenshot)

Na konci septembra 1993 sa konala v Banskej Bystrici prvá medzinárodná výstava bankovníctva a finančníctva FINEX´93. Členovia delegácie NBS strávili noc z 22. na 23. septembra pri ohni v rekreačnom zariadení ČSAD v Sielnici

Spať sme išli okolo piatej nadránom, a mňa v ten deň čakala úloha vystúpiť na konferencii na tému Menová politika. Niekoľko bodov, o čom budem hovoriť, som si stihol napísať cestou v mercedese zo Sielnice do Banskej Bystrice. Napriek tomu to bolo jedno z málamojich vystúpení, ktoré rozsiahlo citovali všetky noviny (pravé i ľavé, národniarske i federálne).

Hospodárske noviny priniesli z môjho vystúpenia okrem iného toto: „Opatrenia, ktoré sa prijali pri rozdelení meny, mali udržať vnútornú vymeniteľnosť slovenskej koruny a minimalizovať menovú infláciu. Aká je súčasná situácia?  V niektorých ukazovateľoch je slovenská ekonomika na prvom  mieste z bývalých postkomunistických krajín. Napríklad v prvom polroku t. r., pokiaľ ide o zadlženosť, Slovensko ju má až  štvornásobne nižšiu ako Maďarsko. Na druhej strane má vyššiu nezamestnanosť, ale zasa nižšiu mieru inflácie. Ing. Marián Tkáč tiež uviedol, že pretrváva zlá finančná situácia v prevažnej väčšine podnikateľských subjektov, ktorá ovplyvňuje pokles ich depozitov na účtoch v bankách. Oproti  stavu na začiatku roka sa výrazne znížili vklady v organizáciách štátneho sektoru ‒ o 13,3 percenta a v celom súkromnom sektore o 17 percent (vrátane družstiev).“

„Myslím  si, že prvých osem mesiacov fungovania samostatného štátu neviedlo k zásadnému zhoršeniu ekonomiky a  pozícií Slovenska, – uviedol Marián Tkáč. – Verí, že práve menová politika môže prispieť k oživeniu hospodárstva. Zaujímavou informáciou bola  aj súčasná výška devízových rezerv, ktorá je 540 miliónov dolárov v Národnej banke Slovenska, okrem zlata. V komerčných bankách je uložených vyše 1,2 miliardy dolárov, čo je uspokojivé. Potešujúci v našej ekonomike je záujem zahraničných investorov z Japonska a Ázie. Od roku 1991 do marca t. r. povolili slovenským podnikateľským subjektom majetkovú účasť v 170 zahraničných podnikoch s účasťou  slovenského kapitálu vo výške 336 miliónov Sk. V závere vystúpenia vyjadril viceguvernér NBS presvedčenie, že keď sa budú dodržiavať opatrenia hospodárskej politiky, k zásadnej zmene v slovenskej mene nedôjde.“

Reklama

Rok 1993 sa chýlil ku koncu a ukazovalo sa, že konkrétne ciele menovej politiky na prvý rok existencie centrálnej banky sa po ich úpravách viac-menej dosiahli. Cieľom bola inflácia 25,0 až 30,4 percent, skutočnosť 23,2 percenta. Vzhľadom na tri pomerne veľké šoky (nové dane od prvého januára, devalvácia desiateho júla a uvoľnené rozpočtové hospodárenie) bol ročný vzostup cenovej hladiny skutočne minimálny. Na porovnanie, v Česku dosiahla medziročná zmena spotrebiteľských cien 18,8 percent, pričom česká koruna nedevalvovala a Česko malo za rok 1993 rozpočtový prebytok, zatiaľ čo záporné saldo slovenského štátneho rozpočtu dosiahlo 6,8 percent hrubého domáceho produktu.

Nuž, niektorí to budú považovať za chválenkárstvo, ale fakty sú fakty: NBS pod mojím vedením založila dobrý smer menovej politiky, čo sa potvrdilo v nasledujúcich dvoch rokoch poklesom miery inflácie do jednociferného pásma. Na rok 1994 bola cieľom NBS inflácia 10,0 – 13,2 percent, skutočnosť 11,7 percent, ale v roku1995, už o necelé tri roky po osamostatnení, mala slovenská koruna jednu z najnižších mier inflácie v transformujúcich sa ekonomikách, slovenská ekonomika jednu z najvyšších mier hospodárskeho rastu, uspokojivé devízové rezervy a plnú konvertibilitu bežného účtu platobnej bilancie.

Napriek tomu všetkému, a ďalším problémom, Slovensko už v roku 1994 dosiahlo zámery uvedené v Memorande vlády o hospodárskej politike Slovenskej republiky, ktoré sme predložili MMF a Svetovejbanke. Pričom to v tej dobe boli náročné ciele: stabilizácia ekonomiky, zmiernenie poklesu hrubého domáceho produktu, inflácia do 24 percent a schodok štátneho rozpočtu pod 5 percent hrubého domáceho produktu. V roku 1994 vzrástol prvý raz od roku 1989 hrubý domáci produkt o 4,8 percenta, inflácia neprekročila 12 percent a miera nezamestnanosti 14,4 percenta. Dodajme, že tieto výsledky zaraďovali Slovensko na popredné miesto medzi postkomunistickými štátmi.

Marián Tkáč

(Kapitola z knihy Príbeh slovenskej koruny, ktorá vyšla vo vydavateľstve PostScriptum v roku 2019)