Situácia v Mosule sa nevyvíja tak, ako si USA predstavovali

Mosul 19. novembra 2016

Rusvesna včera informovala o problémoch s ktorými sa stretáva proamerická koalícia pri svojích útokoch proti ISIS v Mosule. Informácie zverejnila rusvesna. Ofenzíva voči ISIS v Mosule,  do ktorej zatrúbili Američania krátko pred americkými prezidentskými voľbami s cieľom posilniť rating Clintonovej sa nedarí.

Západné masovokomunikačné prostriedky síce stále so zotrvačnosti informujú o pokračovaní ofenzívy a o šťastných oslobodených obyvateľoch Mosulu, realita je iná. Teroristi publikujú videá i fotografie so zničenou americkou technikou, s ktorou bojuje iracká armáda i kurdskí Pešmergovia. Existuje dostatok materiálu so zničenými tankami M1A1 Abrams, Hummermi, obrnenými transportérmi vládnych jednotiek a takisto dostatok dokumentácie o krvavých pouličných bojoch.

Informácie o tvrdých bojoch už presakujú aj do vysielania CNN a BBV, kde už niektorí experti priznávajú, že straty sú v pomere 1:2 ( na jedného mŕtveho člena koalície 2 mŕtvi členovia ISIL). Tento pomer je podľa ruských vojenských odborníkov nepriaznivý, pričom bez podpory amerického letectva by bol pomer strát pre vládne sily ešte nepriaznivejší.

Pozemné jednotky irackej armády nie sú schopné samostatne preraziť bojové pozície teroristov a utrpeli vysoké straty. Do bojov sa preto museli zapojiť aj príslušníci amerických špeciálnych jednotiek, podľa oficiálnych informácii už Američania stratili v Mosule 22 mužov. Pri útokoch sú Iračania nútení čoraz viac využívať delostrelectvo a rakety, takže straty medzi civilným obyvateľstvom sa neustále zvyšujú. Arabské televízie už publikovali dostatok záberov zo zničeného Mosula.

Ak sa prijmú ako fakt tvrdenia západných odborníkov, že straty sú v pomere 1:2 a spojíme si túto informáciu s informáciami uvádzanými v západnej tlači, ktorá tvrdí, že od počiatku ofenzívy v Mosule už proamerické sily zlikvidovali 2800 teroristov z celkového počtu cca 5 000 teroristov brániacich Mosul, tak nám vychádza, že v bojoch o Mosul už muselo zahynúť 1400 vojakov proamerickej koalície. Ide naozaj o alarmujúce čísla.

Vojenská situácia v Mosule je nasledovná. Zo západu na mesto útočia skupiny šiítskej milície. Zo severu a východu útočí kurdská Pešmerga a členovia proamerických sunnitských skupín. Z juhu útočia regulérne iracké jednotky, pričom podľa informácii amerického velenia, do Mosulu mali ako prví vstúpiť príslušníci irackej armády.

V poslednej dobe sa ukázalo, že informácie o tom, ako teroristi z ISIL opúšťajú Mosul a presúvajú sa do Sýrie nie sú veľmi  presné. Pohyb teroristov von z Mosulu je zanedbateľný, presúvajúce sa kolóny teroristov by boli príliš lákavým cieľom pre ruské lietadlá (možno aj pre americké). Väčšina teroristov preto ostáva v Mosule a upevňuje svoje pozície, pričom sa snaží využívať civilné obyvateľstvo ako štít pred útokmi letectva a proamerických pozemných síl.

V severnej Sýrii a severozápadnom Iraku sledujú vlastné geopolitické ciele Turecko i Katar. Turci i Katar sa snažia v oblasti vytvoriť bezpečnostnú zónu, do ktorej by sa mohli uchýliť značne  oslabené sunnitské zoskupenia zo sýrskej protiasadovskej koalície a takisto aj z ISIS. Vidieť to aj na bojových akciách, ktoré vedú proturecké sily a sunniti voči členom ISIS. Aj podľa amerických hlásení ide viac menej o imitáciu boja a proturecké skupiny s väčšou vervou bojujú proti Kurdom a protiturecky orientovaným sýrskym skupinám, ako voči ISIS.

Tým čitateľlom, ktorí sa čudujú, ako môžu Turci a Západ podporovať ISIS, treba pripomenúť osudy Al-Kaidy, ktorá v Afganistane 1979 – 1989 predstavovala spojenca USA, po 11.9.2001 nepriateľa USA, čo však USA nebránilo akceptovať väčšinu členov al Kaidy, keď vstúpili do radov protiasadovskej “umiernenej opozície” a stali sa tak americkou zástupnou armádou v Sýrii.

Turci, Katar i Saudská Arábia podporujú sunnitov, Bašár Asad a Irán, kde šiíti predstavujú väčšiu časť obyvateľstva, sledujú na Blízkom východe vlastné ciele. Vznik šiítskeho štátu však nevyhovuje Západu, ktorému vyhovuje destabilizovaný Blízky východ a súperenie medzi sunnitmi a šiítmi. Aby náhodou tento výbušný koktejl po takmer 20 rokoch nevyprchal, zamiešal do neho Západ ešte aj kurdskú otázku.

Sunniti v Iraku tak majú tri možnosti – pridať sa na stranu oficiálnej vlády, Turecka, alebo ISIS. Keďže však Američania rozohrali kurdskú otázku, vzťahy k oficiálnemu Bagdadu, ktorý je viac menej šiítsky sa u sunnitov v severnom Iraku a v  Mosule ešte viac oslabili, naopak vzrástla podpora Turkov a ISIS.