Moskva 16. mája 2015 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP-Vadim Ghidra)
Ľudskoprávni aktivisti sa obávajú, že opatrenie Moskvy by sa mohlo rozšíriť aj na postih tamojších pobočiek medzinárodných skupín ako Transparency International či Greenpeace
Ruský parlament v piatok predbežne schválil návrh zákona, ktorý by umožnil prokuratúre vyhlásiť zahraničné a medzinárodné organizácie za “nežiaduce” a ukončiť ich činnosť v krajine. Informovala o tom agentúra AP.
Zákon je súčasťou kampane zameranej proti ruskej občianskej spoločnosti a disentu, ktorá zosilnela v roku 2012, keď sa svojho tretieho funkčného obdobia ujal prezident Vladimir Putin, uviedla AP. V skutočnosti sa Rusko snaží ochrániť pred ovplyvňovaním verejnej mienky ľuďmi a organizáciami, ktoré sú financované zo zahraničia a presadzujú v Rusku záujmy svojich donórov, teda najmä Spojených štátov a Európskej únie.
Tento problém majú všetky demokracie nie len Rusko. Aj verejná mienka na Slovensku je do značnej mieri vytváraná práve takými aktivistami, zamestnanými v rôznych mimovládnych organizáciach, ktoré na svoju činnosť a platy týchto aktivistov získavajú financie práve z rôznych zahraničných fondov a grantových schém. Títo ľudia nepracujú pre záujmy vlastných ľudí a svojej krajiny, ale pre záujmy svojich donórov.
Rusko sa viacerými právnymi predpismi snaží zamedziť pôsobeniu tejto piatej kolóny na svojom území. Chystá sa a už začalo riešiť aj média a bude sa postupne snažiť dosiahnuť, aby tie, ktoré nebudú vo väčšinovom vlastníctve ruských občanov ukončili svoju činnosť v Ruskej federácii alebo sa označovali ako cudzí agent – teda organizácia pracujúca pre cudzie (nie ruské národne) záujmy.
V Rusku sa už dnes mimovládne organizácie, ktoré sú financované v prevažnej miere zo zahraničia musia označovať tiež ako cudzí agent. Je to potrebné na to, aby si bežní Rusi mohli uvedomiť, že názory, ktoré od týchto mimovládok a aktivistov vychádzajú, môžu byť na prospech iným krajinám, záujmom iných vlád a teda im ako Rusom na škodu.
V USA sa pôsobenie týchto organizácií nazýva ako politická soft power a Spojené štáty tieto organizácie financujú vo všetkých krajinách sveta najmä však v tých, ktoré sa snažia robiť svoju vlastnú politiku.
Ruská prokuratúra bude môcť na základe nového zákona vyhlásiť organizáciu za nežiaducu, ak dospeje k záveru, že predstavuje “hrozbu pre ústavný poriadok Ruskej federácie, obranu alebo bezpečnosť štátu”.
Ľudskoprávni aktivisti sa obávajú, že opatrenie Moskvy by sa mohlo rozšíriť aj na postih tamojších pobočiek medzinárodných skupín ako Transparency International či Greenpeace.
Daná organizácia by v takomto prípade musela zatvoriť svoje prevádzky v krajine a zastaviť šírenie informácií prostredníctvom spravodajských médií a internetu. Ak by v činnosti pokračovala, jej vedenie by bolo pokutované alebo uväznené.
Dolná komora ruského parlamentu schválila návrh zákona pomerom hlasov 442:3, musí však ešte prejsť tretím čítaním, musí ho schváliť aj horná komora parlamentu a podpísať prezident Vladimir Putin.
jf