Washington/Moskva 23. januára 2015 (HSP/RT/Foto:TASR)
Spojené štáty si svojou politikou na Ukrajine znepriatelilo Rusko a idú ešte ďalej, do skutočnej, priamej konfrontácie, hovorí ekonóm Chris Martensson. Vo svojom článku pre Market Watch vysvetľuje prečo počínanie americkej vlády zostáva i dnes zahmlené
Spojené štáty vedú proti Rusku ekonomickú, finančnú, obchodnú a politickú vojnu a “bojujú s Moskvou prostredníctvom cudzích rúk” na Ukrajine, napísal na stránkach Market Watch ekonóm Chris Martensson. Podľa jeho názoru, “najdesivejšie” z toho je to, že nikto z vedenia Spojených štátov alebo Európskej únie nechce vysvetliť, prečo sa vlastne vedie tento boj.
Spojené štáty prostredníctvom amerického ministra zahraničia Johna Kerryho a NATO opakovane obviňovali Rusko z toho, že poslalo na Donbas stovky tankov, obrnených transportérov a ďalšie ťažké zbrane. Avšak, zdôrazňuje expert, takéto zbrane nie je reálne možné schovať pred leteckým a vesmírnym prieskumom. Nafotenie týchto strojov vo vysokom rozlíšení je dnes maličkosť a to nielen pre armádne, ale aj pre civilné satelity. “Keby tieto tvrdenia boli pravdivé, tak by nás zaplavili množstvá fotografií zachytavajúcich každý pohyb ruskej vojenskej techniky na území Ukrajiny,” cituje slová Martenssona Market Watch.
Neboli však predložené žiadne dôkazy a najjednoduchším vysvetlením je, že tam jednoducho takéto ruské zbrane nie sú. “Ak by takéto fotky existovali, – predpokladá autor článku – potom so 100-percentnou pravdepodobnosťou, by boli zverejnené a CNN by ich divákom ukazovala dovtedy, kým by všetci bez výnimky neboli schopní rozlíšiť obrysy T-72 od T-64 “.
Avšak, zdôrazňuje ekonóm, oveľa vyššie obavy vyvoláva skutočnosť, že tieto nepodložené obvinenia sa stali základom pre dva “nedostatočne premyslené, alebo dokonca otvorené konfrontačné” zákony, ktoré schválil kongres USA v decembri. V jednom z nich americký zákonodarcovia tvrdia, že Rusko napadlo Ukrajinu a to bez sprievodných obvinení bez akýchkoľvek fotografií alebo listinných dôkazov. Druhý zákon, je zameraný na zaslanie vojenskej pomoci Kyjevu, vrátane ostreľovačských a útočných pušiek, mínometov, protitankových riadených striel, okuliarov pre nočné videnie a ďalšieho vybavenia.
“Najpodivnejšou vecou v tomto príbehu je to, že stále nemôžem nájsť žiadnu dôveryhodnú analýzu či komentár, ktorý by vysvetlil, aké sú konkrétne americké záujmy na Ukrajine, tlačiace nás do zvýšenej konfrontácie s Ruskom,” hovorí Martensson. Podľa jeho slov, znepokojenie nad touto otázkou rozdeľuje aj analytikov, ktorí sa domnievajú, že sa Washington znovu pustil do vojny s ďalšou krajinou bez toho, aby sa obťažoval poskytnúť dôkazy na podporu svojich obvinení a úkonov.
V reakcii na takúto zahraničnú politiku Rusko urýchlene odmietlo ďalší dialóg so Spojenými štátmi a Európou a ešte viac sa zblížilo s Čínou, Tureckom a Indiou. Rusko cíti, že je “Amerikou obliehané”.
Aj napriek minimálnemu pokrytiu v amerických médiach, ukrajinská kríza naberá na sile. Prezident Ukrajiny Peter Poroshenko oznámil mobilizáciu 50 tisíc ľudí, ktorí budú odoslaní na front a Rusko oznámilo, že Európa bude musieť dovážať plyn cez Turecko kvôli uzavretiu potrubia na ukrajinskom území.
Situácia je čím ďalej tým viac napínavejšia a je tu vysoká pravdepodobnosť, že môže prerásť v niečo väčšie a stane sa oveľa nebezpečnejšiou, než by sa mohlo momentálne zdať, súdiac podľa dostupných informácii o ukrajinskej kríze, o ktorej sú články v západnej tlači “vzácnym javom”.
“Ak to čo sa dnes deje vyzerajá ako vojna, má znaky zhodné s vojnou a zaváňa vojnou, je asi možné povedať, že to i je vojna. Tieto udalosti musia spôsobovať veľké obavy a to najmä medzi európskymi čitateľmi,” uzatvára Chris Martensson.
jf