Otvorený list bankám

Martin Halás, člen Rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie, vyjadril v otvorenom liste adresovanom predstaviteľom bánk obavy, že nadácie slovenských bánk, ako sú Nadácia Slovenskej sporiteľne, Nadácia Tatra banky, Nadácia VÚB a Nadácia 365.bank, mohli prostredníctvom asignácie 2 % z daní právnických osôb podporiť predvolebné kampane v prospech hnutia Progresívne Slovensko (PS).

Konkrétne spomína kampaň „Chcem tu zostať, preto volím“, ktorej tvárou bola neskoršia kandidátka PS do Európskeho parlamentu, Veronika Cifrová Ostrihoňová. O tomto „prestupe roka“ sme písali viac (tu).

Halás tiež poukazuje na spoluprácu týchto nadácií s medzinárodnou mimovládnou organizáciou Action for Democracy, ktorá sa angažuje v politických kampaniach. V liste sa pýta, prečo banky namiesto sociálnych projektov podporili práve takúto kampaň a či to nesúvisí s ich záujmom o priaznivejšiu reguláciu, najmä v súvislosti so zrušením bankového odvodu v roku 2020. Halás plánuje podať podnet na príslušné inštitúcie na preverenie financovania týchto kampaní.

Na konci listu požiadal Martin Halás predstaviteľov bánk o odpovede na nasledujúce otázky:

1. Aké boli dôvody, pre ktoré Vaša spoločnosť alebo jej nadácia podporila kampaň „Chcem tu zostať, preto volím“?

2. Ako zabezpečujete nestrannosť pri výbere projektov financovaných z 2 % daní právnických osôb?

3. Aká je Vaša pozícia k návrhu zrušiť možnosť asignácie 2 % pre právnické osoby vzhľadom na podozrenia z jej využívania na financovanie politických aktivít?

4. Aké opatrenia plánujete prijať na zabezpečenie transparentnosti a vyváženosti pri podpore občianskych iniciatív v rámci predvolebných aktivít vašej nadácie v budúcnosti?

V otázke číslo 3 pripúšťa možnosť zrušiť asignáciu 2 % z daní právnických osôb. Nakoľko táto asignácia podľa zistenia autora listu kriví občiansku spoločnosť, nekalo zasahuje do politickej súťaže, je dobré sa na túto problematiku pozrieť bližšie.

Asignácia 2 % z daní právnických osôb

Na Slovensku môžu právnické osoby (firmy) asignovať 1 % alebo 2 % zo zaplatenej dane z príjmov na podporu vybraných neziskových organizácií. Mechanizmus bol zavedený v roku 2009 a umožňuje podnikom podporiť organizácie pôsobiace v oblasti kultúry, športu, vzdelávania, sociálnych služieb, ochrany prírody a ďalších verejne prospešných činností. Zákon 595/2003 o dani z príjmu v § 50 k tomu uvádza:

1 % zo zaplatenej dane môže poukázať každá právnická osoba,

2 % zo zaplatenej dane môže poukázať len vtedy, ak počas zdaňovacieho obdobia darovala minimálne 0,5 % zo svojho základu dane na verejnoprospešný účel (napr. neziskovým organizáciám, nadáciám, občianskym združeniam).

Prijímateľom takto poukázaných príspevkov môžu byť: neziskové organizácie, nadácie, občianske združenia, neinvestičné fondy, účelové zariadenia cirkví a náboženských spoločností, ktoré sú registrované v Zozname oprávnených prijímateľov.

Firma môže rozdeliť asignované percento medzi viacerých prijímateľov. Minimum 8 € na jedného prijímateľa. Asignácia je dobrovoľná, ale ak firma nepoukáže svoju asignovateľnú časť dane, tieto peniaze zostanú štátu. Prijímateľ musí použiť prostriedky na verejnoprospešné účely a podlieha kontrole.

Úloha Nadácie PONTIS pri prerozdeľovaní 2 % od právnických osôb

Pri sprostredkovaní a správe asignovaných 2 % z daní právnických osôb zohráva významnú úlohu Nadácia PONTIS. Funguje ako platforma, ktorá pomáha firmám efektívne prerozdeľovať tieto prostriedky na verejnoprospešné účely.

Práve PONTIS, ktorý je členom Platformy pre demokraciu, na ktorej úlohu pri riadení protivládnych protestov sme poukázali (tu), ponúka firmám služby, ktoré zabezpečujú, aby sa nimi asignované prostriedky dostali tým správnym mimovládkam.

PONTIS pomáha firmám identifikovať a vybrať prijímateľov, ktorí sú v súlade s ich hodnotami a stratégiou spoločenskej zodpovednosti. Zabezpečuje transparentnosť v procese prerozdeľovania financií.

Práve na netransparentnosť poukázal v otvorenom liste bankám Martin Halás.

PONTIS zároveň umožňuje firmám zriadiť si v ich nadácii vlastné nadačné fondy, ktoré slúžia na systematickú podporu neziskových organizácií. V Nadácii PONTIS majú zriadené nadačné fondy napr. Západoslovenská energetika, Dell, ČSOB Finančná skupina, Slovak Telekom, Accenture, Stredoslovenská energetika, Tesco Stores SR, PwC, Johnson Controls a Holcim. nada Úplný zoznam nadačných fondov spravovaných PONTIS je možné nájsť (tu). V roku 2023 spravovala nadácia 34 nadačných fondov a darcovských programov, v rámci ktorých podporila viac ako 1 300 projektov.

Asignované financie sa v rámci týchto fondov prerozdeľujú podľa zadaných kritérií. Medzi kritériami figuruje:

Oblasť podpory – Každý nadačný fond má určené tematické oblasti, ktoré podporuje, ako napríklad vzdelávanie, sociálna inklúzia, životné prostredie, kultúra či zdravotníctvo,

Typ podporovaných aktivít – Určenie, aké aktivity sú oprávnené na podporu, napríklad organizovanie workshopov, vzdelávacích programov, komunitných podujatí či výskumných projektov.

Medzi kritériami nie je uvedená podpora protivládnych protestov, či politických kampaní, dokonca ani tých apolitických

V Nadácii PONTIS svoje nadačné fondy nemajú slovenské banky. Tie si svoje filantropické aktivity, ktoré môžu podľa autora otvoreného listu nabrať aj politický rozmer, spravujú sami.

Zaujímavou službou, ktorú PONTIS právnickým osobám poskytuje, je preverovanie prijímateľov. Pontis spolupracuje s firmami pri overovaní neziskových organizácií, či spĺňajú požadované kritériá. Dbá na to, aby financie smerovali na overené projekty s merateľným dopadom.

PONTIS otvorene podporuje CSR (Corporate Social Responsibility – Spoločenskú zodpovednosť firiem), dnes ESG (Environmental Social Governance –  Riadenie sociálneho a životného prostredia). Je národným administrátorom Charty diverzity, ku ktorej sa môže pridať akýkoľvek zamestnávateľ, a podporiť tak vytváranie inkluzívnych pracovísk.

Z uvedeného je zrejmé, že podporujú presne tie typy projektov, ktoré zaťažujú firmy agendou, ktorú momentálne americké firmy zastavujú a stopku im vystavila aj Trumpova administratíva.

Nadačné a darcovské fondy spravované Nadáciou PONTIS

Nadačné fondy zriadené v Nadácii Pontis môžu podporovať apolitické občianske kampane. Napríklad Fond pre transparentné Slovensko, spravovaný Nadáciou Pontis, podporuje projekty zamerané na posilnenie demokracie a právneho štátu. Fond pre transparentné Slovensko podporil v roku 2023 projekty v oblasti podpory demokracie a právneho štátu sumou 50 000 eur.

Napríklad v roku 2022 podporil tento fond projekty na podporu a rozvoj organizačných kapacít organizácií dlhodobo presadzujúcich zvyšovanie transparentnosti verejného života a opatrenia na zmenšovanie priestoru pre korupciu a únos štátu. Zaujímavé prostriedky dostali:

Nadácia Zastavme korupciu – Rozvoj fundraisingu – 7 024,50 €

Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť – Posilnenie fundraisingových kapacít pre projekty lepšie spravovanej spoločnosti – 8 580,82 €

INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz – Ekonómia zrozumiteľne – 8 679,69 €

Aliancia Fair-play – Zlepšovanie zručností a zvyšovanie kvalifikácie AFP – 8 823,50 €

Transparency International Slovensko – Posilňovanie fundraisingových kapacít TIS – 8 063,50 €

VIA IURIS – Posilnenie kapacít VIA IURIS na individuálny fundraising – 8 828,00 €

O takýchto sumách sa môže niektorým neziskovým organizáciám iba snívať.

Nadácia spravuje okrem iného Fond pre podporu LGBT+ komunity, ktorý v roku 2023 podporil okremi iného PRIDE Košice 2023.  Viac informácií o tom aké projekty sa v roku 2023 podporili z nadačných fondov spravovaných Nadáciou PONTIS môžete nájsť vo výročnej správe (tu). O tom aké sumy v rámci alokované v roku 2023 v nadačných fondov právnických osôb nadácia PONTIS neziskovým organizáciám na rôzne projekty prerozdelila vypovedá táto tabuľka z výročnej správy:

Z uvedeného je aj vidieť, akú sumu predstavuje asignácia dane od niektorých firiem.

Čo sa týka účelu v súvislosti s otvoreným listom Martina Halása bankám, na ktorý pridelila niektorým mimovládkam Nadácia PONTIS prostriedky stojí za pozornosť „Granty slovenským MVO/kampaň Chcem tu zostať“ v sume 78 000 €.

Zaujímavosťou je, že administratíva nadácie zhltne ročne 440 761,47 €. A aj celková suma, ktorú Nadácia prerozdeľuje 7 459 533,08 €. Vo výročnej správe, ktorá je na rozdiel od iných, ktoré mi rukou prešli veľmi prehľadná je možné nájsť aj tabuľku so všetkými darcami, ktorý venovali Nadácii prostriedky na ich prerozdelenie neziskovkám a jednotlivcom.

Otvorený list by Rada vlády pre mimovládne organizácie mala napísať nielen bankám, ale aj niektorým nadáciám. Skutočný stav financovania „apolitických“ občianskych kampaní progresívcov odkryje až hĺbkový audit mimovládnych organizácií ohlásený ministrom obrany Róbertom Kaliňákom. Transparentnosť finančných tokov zabezpečí dlho odkladaný a slovenskou spoločnosťou očakávaný zákon o zahraničných agentoch.

Prečítajte si tiež:

• Nenápadné rozhodnutie časti opozície, ktoré všetkým ukázalo viac ako sa zdá
• Ján Čarnogurský v konflikte s KDH – ostrý odkaz pre zbližovanie sa s PS a účasti na protestoch