Bratislava 19. marca (TASR/HSP/Foto:TASR)

Súdy nie sú pripravené na spracovanie takého počtu žalôb

Len na Okresnom súde Bratislava 1 je viac ako 36.000 žalôb, ktoré prišli na CD nosičoch. Ďalších 2000 je na ostatných súdoch na Slovensku. Súdy pritom nie sú pripravené takýto nával zvládnuť. Po rokovaní Celorepublikovej rady Združenia sudcov Slovenska (ZSS) o tom dnes informovala predsedníčka ZSS Dana Bystrianska.

„Na súdoch nie sme tak dobre vybavení ako niektoré renomované advokátke kancelárie, ktoré dokážu súdy takto zamestnať,“ povedala Bystrianska. Dodala, že od roku 2002, odkedy je možné podávať hromadné žaloby, súdy na to neboli materiálne ani personálne vybavené. Vytlačiť viac ako 36.000 žalôb a doručiť ich účastníkom je podľa nej nielen náročné, ale aj nákladné.

Zahlcovaný je aj najvyšší súd

Viceprezidentka ZSS Alena Poláčková doplnila, že aj Najvyšší súd (NS) SR zahltili žaloby, podľa nej ide o približne 1000 dovolaní. „Hromadné žaloby nás dostávajú do situácie, že nie sme schopní venovať sa skutočne závažným kauzám a problémom,“ povedala Poláčková. Plénum NS SR podľa nej odporučilo predsedovi súdu, aby sa obrátil na ministra spravodlivosti a vládu s tým, aby situáciu riešili.

Bystrianska vidí riešenie hromadných žalôb v ich osobitnej evidencii, limitovaní ich podávania a poplatkoch. „Poplatky na súdoch platia pre všetkých účastníkov, tak prečo nie pre podávateľov takýchto hromadných žalôb,“ povedala. Zároveň sa domnieva, že podávaním hromadných žalôb sa isté skupiny snažia znefunkčniť súdnu moc. Poláčková dodala, že princíp, podľa ktorého je v súčasnosti možné podať žalobu na ktorýkoľvek súd, by sa pri týchto žalobách zrušil. Ako príklad uviedla Okresný súd v Banskej Bystrici, na ktorý prišlo veľké množstvo žalôb, a to aj takých, kde tento okresný súd nebol príslušný. „Účastníci sú zastúpení advokátom, advokát je – alebo by mal byť – garant toho, že pozná Občiansky súdny poriadok a vie, ktorý súd je miestne príslušný,“ povedala Poláčková.

Občianskoprávne a obchodnoprávne kolégiá Najvyššieho súdu (NS) SR majú problém. Od začiatku roka ich spomaľuje zvýšený počet exekúcií – odvolaní a dovolaní nebankových spoločností, ktoré poskytujú pôžičky. Po pondelkovom (18.3.) zasadnutí pléna NS SR o tom dnes TASR informovala Kancelária predsedu (KP) NS SR.

„Počet exekučných vecí na NS SR je od začiatku roka viac ako tisíc, čo sa rovná počtu exekučných vecí približne za uplynulých desať rokov,“ informovala KP NS SR. Dodala, že túto situáciu vlani riešil predseda súdu Štefan Harabin na základe požiadavky sudcov občianskoprávneho kolégia presunom časti prípadov na obchodnoprávne kolégium. „Ani toto riešenie nie je dostačujúce, preto nastolil pre sudcov otázku, aby sa slobodne vyjadrili, či sa budú exekučnými vecami zaoberať aj sudcovia trestnoprávneho, prípadne sudcovia správneho kolégia, ako je to na niektorých okresných a krajských súdoch v súčasnosti,“ uviedla KP NS SR.

Plénum sa podľa informácií kancelárie predsedu uznieslo na tom, že treba prijať kroky na zvýšenie počtu asistentov a upozorniť rezort financií na skutočnosť, že viazanie prostriedkov NS SR môže spôsobiť problémy s rýchlosťou súdnych konaní. Plénum prerokovalo aj správu komisie, ktorá vznikla na podnet Sudcovskej rady NS SR, ktorá žiada zrovnoprávniť platy všetkých sudcov na NS SR. „Predseda NS SR Harabin vidí jedno z riešení aj vo vrátení špeciálneho príplatku štátu a jeho použití pre administratívnych zamestnancov v súdnictve – asistentov a zapisovateľky,“ informovala KP NS SR. Na záver uviedla, že všetky tri body sudcovia pléna NS SR verejným hlasovaním odsúhlasili.

Podľa hovorkyne už ministerstvo problém rieši

Problém so zahlcovaním súdov hromadnými žalobami Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR eviduje a rieši ho, reagovala hovorkyňa rezortu Jana Zlatohlávková. „Z krátkodobého hľadiska dávame do pozornosti novelu občianskeho súdneho poriadku, ktorú MS SR pripravilo v spolupráci s poslancami ústavnoprávneho výboru. Táto novela zavádza pravidlá, ktoré by mali prispieť k tomu, aby súdy technicky a administratívne zvládali procesy s podávaním hromadných žalôb,“ povedala. Novela podľa nej definuje, že hromadné podanie tvorí najmenej desať podaní doručených tomu istému súdu tým istým účastníkom v jeden deň.

Ďalej sa určuje, že ak ide o hromadné podanie, pridelia sa iba podania, ktoré sú tomu-ktorému súdu adresované, ostatné podania budú odoslané súdu, ktorý účastník určil v podaní. „Navrhovaná novela taktiež zavádza poplatok za každé podanie, ktoré tvorí hromadné podanie,“ informovala Zlatohlávková. Z dlhodobého hľadiska by podľa nej mali napomôcť predchádzaniu takýchto situácii koncepčné zmeny v oblasti exekučného a rozhodcovského práva a v oblasti civilného práva procesného.