Zomreli v objatí. Poznáte príbeh dvoch kamarátov padlých v SNP?

Bratislava 29. augusta 2019 (HSP/Foto:Artur Bekmatov)

Štvrtkové oslavy SNP budú plné naškrobených papalášov a obmedzení. Človek bude rozmýšľať či sa oslavy budú robiť kvôli SNP, alebo kvôli poteche vrchnosti. Preto som využil fakt, že dnes som cestoval cez Vrútky a zastavil sa na mieste, ktoré mám obzvlášť rád: pamätník Karvaša a Bláhovca – partizánov, ktorí tu padli. Ak si nájdete zopár sekúnd rozpoviem vám ich príbeh

Kritické situácie odhaľujú skutočnú tvár charakterov. Strhávajú masky našich všedných póz a ukazujú v plnej nahote najtemnejšie stránky osobnosti. Alebo aj najsvetlejšie. Práve druhá možnosť je prípadom partizánov Eugena Karvaša a Vladimíra Bláhovca, ktorí padli v bojoch nad Vrútkami počas SNP. O ich príbehu vie však málokto.

S druhom vydržal až do smrti

V obkolesení smrekov a jedlí Lúčanskej Malej Fatry, s výhľadom na Vrútky, tu odpočívajú dvaja partizáni v objatí. Teda aspoň na soche sú zobrazení v objatí. V polohe, v akej ich našli po smrti.

14. september 1944. Dva týždne po tom, ako generál Golian vydal rozkaz: „Začnite s vysťahovaním!“, skupina partizánov plánuje zaútočiť na vrútocké kasárne. Pri zostupe do mesta bojová skupina Helena napadla bok nemeckej posádky.

Útok bol podľa niektorých zdrojov prezradený, podľa iných len zle pripravený. Každopádne nebol úspešný a partizáni museli ustúpiť.
Oddiel, ktorému velil Bláhovec, kryl ústup celej skupiny. Štyria pri jednom guľomete vzdorujú nemeckej presile. Je jasné, že nemecký nápor nemôžu vydržať dlho, no pre svojich ustupujúcich druhov získavajú drahocenné minúty.

Výsledkom nemeckého tlaku je škaredé zranenie Bláhovca. Medik Karvaš mu dáva morfiovú injekciu a zvyšok skupiny začína taktiež ustupovať.

Jediný, kto ostáva za guľometom je Karvaš po boku so smrteľne raneným kamarátom Bláhovcom. Mladý medik vie, že jeho priateľ nemá šancu prežiť, no napriek tomu zostáva. Svojho druha v jeho posledných okamihoch života nenechá osamote a pre ustupujúcich partizánov získava posledné sekundy. Nemeckí vojaci sú čoraz bližšie. Keď už je tlak neúnosný a dôjde aj munícia, medik Karvaš sa odhodlá k zúfalému činu. Prehĺta ampulku s jedom.

Bláhovec medzitým zomiera a Karvaš ho objíma. Presne tak, ako je napísané na pomníku: Verní v živote, nerozluční v smrti.

Zanedbané miesto

Streľbu a výkriky nahradil spev vtákov a tlmený hluk vlakov v diaľke prechádzajúcich cez Vrútky. Miesto pôsobí pietne, no nie dôstojne.

Na lúke vedľa asfaltky ešte badať zvyšky zanedbaných a trávou zarastených schodov. Na starej lavičke za pamätníkom sa vystriedalo už mnoho návštevníkov a zaslúžila by si obnovu.

Za ňou sa nachádzajú zvyšky stožiarov na vlajky. Ďalší dôkaz toho, že vlajky sú dnes na podobných miestach zbytočným luxusom. Tak, ako telá partizánov kedysi pohltila zem, dnes pohlcuje pamätník ich tiel mach.

Karvaš s Bláhovcom sa SNP zúčastnili len niekoľko dní. Neoslobodili žiadne mesto. Napriek tomu, sú (alebo by mali byť) pre nás dôkazom toho, že aj v neľudských obdobiach si môžeme zachovať ľudskosť. Že aj v krutých časoch môžeme zostať Človekom.

Artur Bekmatov