Môj profil 
Predplatné
Henrik zomrel pokojne v spánku v utorok neskoro večer na zámku Fredensborg, približne 40 kilometrov severne od dánskeho hlavného mesta Kodaň.
Skonal obklopený rodinou – kráľovnou a svojimi dvoma synmi Frederikom a Joachimom, dodal podľa agentúry DPA palác.
“Jeho kráľovská výsosť princ Henrik zomrel pokojne v spánku 13. februára o 23.18 h na zámku Fredensborg. Jej Veličenstvo kráľovná a obaja synovia boli po jeho boku,” uvádzalo sa v oznámení paláca.
Princ patril k tým výstrednejším členom dánskej kráľovskej rodiny, z ktorej sa vymykal tým, že neskrýval svoje osobné názory na záležitosti monarchie. Najviac sa preslávil svojou snahou získať význačnejší titul a rolu.
Počas manželstva s Margarétou II. bojoval princ-manžel proti svojej obmedzenej úlohe v krajine. Tú určovala dánska ústava, na základe ktorej bol manželom kráľovnej, a nemal rolu monarchu.
Začiatkom tohto mesiaca palác informoval, že princovi našli v pľúcach nezhubný nádor.
Henrika, princa francúzskeho pôvodu, od minulého mesiaca liečili v kodanskej Ríšskej nemocnici (Rigshospitalet) aj na zápal pľúc, ale keď sa mu zhoršil zdravotný stav, previezli ho do zámku, “kde si želal stráviť svoje posledné chvíle”. S odvolaním sa na vyhlásenie kráľovského paláca o tom ešte v utorok informovala agentúra AP.
Margaréta II. a Henrik sa zosobášili v roku 1967. Margaréta sa dánskou kráľovnou stala v roku 1972.
Princ sa narodil ako Henri Marie Jean André de Laborde de Monpezat v meste Talence na juhozápade Francúzska.
Prvé roky života strávil vo Vietname, kde jeho otec, gróf, dozeral na rodinné podniky. V roku 1939 sa rodina vrátila do Francúzska a Henrik mal školu doma až do roku 1947, keď začal navštevovať internátnu školu vedenú jezuitami v meste Bordeaux.
V roku 1950 sa vrátil do Hanoja a absolvoval tam francúzsku vyššiu strednú školu. Potom študoval právo a politológiu na parížskej univerzite Sorbonna. Študoval aj čínštinu a vietnamčinu na École Nationale des Langues Orientales.
Počas vojenskej služby bol Henrik v rokoch 1959-1962 v pešom vojsku v Alžírsku, potom pracoval pre ministerstvo zahraničných vecí na postoch v Ázii a na francúzskom veľvyslanectve v Londýne.
Dánsku korunnú princeznú Margrethe spoznal na večierku v Londýne v roku 1965, kde študovala.
Vo svojich pamätiach napísal, že mladá žena ho od začiatku priťahovala, a poznamenal, že bola dobrá v udržiavaní plynulej konverzácie. Znova sa stretli nasledujúci rok na svadbe v Škótsku a Henrik neskôr princeznú pozval na súkromnú večeru.
Kráľovná neskôr povedala, že “práve vtedy si uvedomila, ako šialene ho miluje”. Dodala, že si cenila jeho dobrý vzhľad a fakt, že ju berie vážne.
Kvôli svadbe s Margrethe v roku 1967 prestúpil šľachtic na luteránsku vieru a zmenil si meno na dánskejšie znejúce Henrik.
Jeho manželka sa stala kráľovnou v roku 1972. Syn Frederik sa im narodil v roku 1968 a Joachim prišiel na svet v roku 1969.
Kráľovná aj princ Henrik vyhlásili, že si želali stráviť viac času spoločne a so synmi, ale Margaréte II. to po nástupe na trón nedovoľovali povinnosti.
Henrik a kráľovná mali spoločný záujem o umenie a kultúru. Princ vydal niekoľko zbierok básní, pričom niektoré ilustrovala panovníčka, ale vydal tiež kuchárske knihy a svoje memoáre.
V niekoľkých rozhovoroch princ povedal, že by bol radšej známy ako “kráľ”. V roku 2002 sa zasa dostal do pozornosti médií, pretože sa zdal nešťastný, lebo bol postavením až tretí po svojom synovi, korunnom princovi Frederikovi.
Vlani v auguste spôsobil rozruch, keď oznámil, že nebude pochovaný pri manželke v katedrále v Roskilde, kde sú členovia kráľovskej rodiny ukladaní do hrobu od roku 1559. Pre kráľovský pár bol už pritom pripravený špeciálne navrhnutý sarkofág. Kráľovná manželovo rozhodnutie akceptovala. Henrik sa vyjadril, že chce byť pochovaný v Dánsku, ale nepovedal, kde.
Nasledujúci mesiac palác oznámil, že princ trpí demenciou a následky sú “vážnejšie, než sa pri jeho veku očakávalo”.
Kráľovský pár oslávil v roku 2017 v súkromí zlatú svadbu, teda 50. výročie sobáša.
.JPG)
