Môj profil 
Predplatné
Narodil sa 21. februára 1940 v Bratislave. Otec bol prednostom poštového úradu, mama pracovala v poštovej správe. Po maturite vyštudoval inžinierske staviteľstvo. Dvanásť rokov pracoval ako projektant dopravno-inžinierskych a diaľničných stavieb.
Ďalších šesť rokov života venoval vedeckej práci v oblasti dopravného urbanizmu a všeobecného urbanistického výskumu.
Odtiaľ jeho kroky smerovali na odbor štátnej expertízy ministerstva výstavby a techniky, kde sa stal najprv vedúcim oddelenia, neskôr zástupcom riaditeľa odboru. V roku 1986 sa stal členom Slovenskej komisie pre vedecko-technický rozvoj a investície, ktorú onedlho pričlenili k Slovenskej plánovacej komisii.
Tam ho v roku 1989 zastihla zmena politického systému. Po 17. novembri s niekoľkými kolegami zakladal pobočku VPN. Ako spoluautor dopravnej časti známej kritickej publikácie Bratislava Nahlas mal otvorené dvere v KC VPN na Jiráskovej ulici, ktoré ho začiatkom roka 1990 nominovalo na post primátora Bratislavy. Stal sa ním v marci 1990 a bol ním až do novembrových komunálnych volieb.
Ešte predtým, v prvých slobodných parlamentných voľbách v júni ho zvolili za poslanca SNR za VPN. Po topoľčianskom sneme VPN v roku 1991 spoluzakladal platformu VPN Za demokratické Slovensko (neskôr HZDS), ktorého predsedom sa onedlho stal Vladimír Mečiar.
Po voľbách v roku 1992 sa stal slovenským ministrom dopravy a spojov a poslancom FZ, v ktorom sa podieľal na ústavnom rozdelení štátu.
Po predčasných voľbách bol od roku 1994 poslancom HZDS v NR SR a predsedom parlamentného výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Vo voľbách v roku 1998 ho opätovne zvolili za poslanca národnej rady, kde bol zároveň overovateľom Výboru NR SR pre ľudské práva a národnosti.
V auguste 2002 vystúpil z Hnutia za demokratické Slovensko tesne potom, ako vystúpil aj z poslaneckého klubu hnutia. Urobil tak na protest proti zmene politického kurzu HZDS smerom k vstupu SR do EÚ a NATO, s ktorým nesúhlasil, a proti krokom predsedu Vladimíra Mečiara vnútri hnutia.
Od roku 1964 sa datuje jeho rozsiahla publicistická činnosť. Žurnalistická tvorba za roky 1989 – 1999 mu postupne vyšla v šiestich knižných publikáciách. Je nositeľom Radu Andreja Hlinku I. triedy, novinárskych cien Ľudovíta Štúra a Zlatého pera od zahraničných Slovákov.
Pohreb Romana Hofbauera bude v bratislavskom krematóriu v utorok 7. júna 2016 o 13.15 h.
.JPG)
