ZOH14-servis: Krasokorčuľovanie – V Soči prvýkrát o 5 medailových kolekcií

Bratislava 2. februára (TASR) – V Soči budú v najstaršom športe ZOH počnúc 6. februárom bojovať o slávu a cenné kovy sólisti, sólistky, športové dvojice a tanečné páry. Prvýkrát v histórii krasokorčuľovania sa uskutoční aj tímová súťaž, takže bude na ukoristenie až päť medailových kolekcií. Spolu sa tak môžu na súťažiach predstaviť až 149 krasokorčuliari z 31 krajín.

Olympijská história krasokorčuľovania sa píše od roku 1908, keď sa v Londýne predstavili súťažiaci v štyroch disciplínach. Do programu hier sa tak krasokorčuliari dostali už 16 rokov pred zavedením prvých ZOH v roku 1924 v Chamonix. V Prince’s Skating Clube, v londýnskej štvrti Knightsbridge medzi mužmi triumfoval a prvým olympijským víťazom sa stal legendárny Švéd Ulrich Salchow. Medzi ženami získala prvé zlato Britka Madge Syersová, športové dvojice vyhrali Nemci Anna Hüblerová a Heinrich Burger, povinné figúry Rus Nikolaj Panin. Štartovalo 21 korčuliarov zo 6 krajín, o trošku viac ich bolo na OH 1920 v Antverpách – 26 z ôsmich krajín. Krasokorčuľovanie sa postupným vývojom vyprofilovalo na jeden z najatraktívnejších športov v programe ZOH. Prispeli k tomu aj legendy ako Sonja Henieová, Karl Schäfer, Jayne Torvillová a Christopher Dean, či mnohých ďalších. Jediným slovenským olympijským víťazom až do ZOH 2010 vo Vancouvri bol krasokorčuliar, na ZOH 1972 v Sappore triumfoval Ondrej Nepela. Pred štyrmi rokmi v Kanade pridala najcennejší kov biatlonistka Anastasia Kuzminová. Z krasokorčuliarov má na konte striebro aj Karol Divín (1960 Squaw Valley), bronz získal v Sarajeve 1984 Jozef Sabovčík.

Jedinou istou reprezentantkou Slovenska v Soči bola týždeň pred otvorením hier 18-ročná Nicole Rajičová. Miestenku a účasť pod piatimi olympijskými kruhmi pre krajinu vybojovala minulý rok na MS v kanadskom Londone jej kolegyňa Monika Simančíková. Z definitívneho určenia mena Slovenky do Soči sa napokon stala "kauza". Pôvodne výkonný výbor Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu (SKrZ) po vyhodnotení výsledkov a výkonov z predpísaných nominačných pretekov vybral do Soči Rajičovú, ktorá však mala potvrdiť oprávnenosť nominácie na januárových ME v Budapešti. Tam si síce vytvorila osobný rekord (konečné 17. miesto), ale nenaplnila do bodky stanovené kritériá, čo napokon viedlo výkonný výbor SKrZ, aby rozhodol v prospech Simančíkovej. Medzitým ale Rajičovej pôvodnú nomináciu odsúhlasilo plénum SOV, a zväzom navrhovanú účasť Simančíkovej výkonný výbor SOV už podľa platnej legislatívy odmietol, takže platilo pôvodné meno Rajičovej. V konečnom dôsledku sa tak ublížilo obom mladým pretekárkam.

Tanečníci Federica Testová a Lukáš Csölley sú v pozícii prvých náhradníkov, musia tak čakať na prípadné zranenie či odhlásenie niektorého z potvrdených účastníkov. Pred štyrmi rokmi vo Vancouveri SR zastupovala tiež len sólistka, vtedy 17-ročná Ivana Reitmayerová skončila 28., keď sa jej z krátkeho programu nepodarilo postúpiť medzi elitnú finálovú 24-ku. Slováci o olympijské miestenky neúspešne bojovali v dodatočnej kvalifikácii minulú jeseň v nemeckom Oberstdorfe, tanečníci Federica Testová a Lukáš Csölley tam prišli tesne o postup a boli tak prvými náhradníkmi.

Krasokorčuliarskym leitmotívom zimnej olympiády v Soči bude tak ako pred štyrmi rokmi štart ruského fenoména Jevgenija Pľuščenka, pre ktorého to bude vo veku 31 rokov štvrtá olympiáda a na konte z nich má jedno zlato (2006) a dve striebra (2002 a 2010). Rusovi v Kanade nevyšla snaha obhájiť titul z Turína a po nej sklamaný ironicky znížil výkon víťazného Američana Evana Lysaceka, ktorý neskočil štvoritý skok, takže Rus potom uviedol: "…preto nie je skutočný šampión".

Aj teraz sa v istej miere opakoval scenár z minulosti. Aj pred Vancouverom si dal vtedy šesťnásobný európsky šampión, resp. trojnásobný majster sveta niekoľkoročnú pauzu, no v roku 2009 sa vrátil, aby sa mohol stať štvrtým mužom v dejinách, ktorý by obhájil olympijské zlato. Dovtedy sa to podarilo iba Švédovi Gillisovi Grafströmovi (dokonca dvakrát), Rakúšanovi Karlovi Schäferovi a Američanovi Dickovi Buttonovi. Toto teda Pľuščenkovi nevyšlo. Rus potom od Vancouveru neštartoval na žiadnych MS a podrobil sa operácii chrbta. Aj on získal účasť v olympijskej súťaži kontroverzne. Keďže na národnom šampionáte skončil až druhý za mladučkým Maximom Kovtunom, už-už sa hodlal štartovať len v súťaži tímov. Kovtun ale nezvládol ME v Budapešti a tak Pľuščenko na teste za "zavretými dverami" pred špeciálnou komisiou predviedol jazdy, ktoré mu zabezpečili nomináciu do olympijskej súťaže, kde majú Rusi iba jedno miesto.