Môj profil 
Predplatné
Biologický rytmus organizmu sa posunu času na jeseň prispôsobuje pomalšie ako na jar, pretože naň výrazne vplýva úroveň osvetlenia za súmraku a úsvitu. „Z výsledkov medicínskych výskumov vyplýva, že cirkadiánny rytmus – vnútorné hodiny organizmu, nedokážu okamžite zo dňa na deň reagovať na zmenu času. Ťažkosti môžu mať malé deti, ktorým sa naruší denný a spánkový režim, ale aj ľudia s psychickými a chronickými ochoreniami, napríklad srdcovo-cievnymi, endokrinnými, neurologickými, s poruchami imunity,“ uviedla vedúca sekcie ochrany a podpory zdravia a špecializovaných činností ÚVZ SR Jana Hamade.
Podľa nej má však táto zmena aj pozitíva. Kým pri prechode na letný čas viaceré štúdie poukázali na vyšší počet dopravných nehôd, úrazov na pracovisku či vyššie riziko srdcových infarktov, jesennej zmene času pripisujú pokles ich počtu.
Hamade podotkla, že hoci večer môžeme ísť do postele o hodinu neskôr, v prvých dňoch alebo týždňoch sa zobúdzame podľa nastavenia organizmu na letný čas a o hodinu spánku sa ukrátime, čo môže vyvolať únavu, nervozitu, bolesti hlavy, malátnosť, poruchy koncentrácie a môže prispieť aj k nárastu sezónnych depresií. Odborníčka tak odporúča si osvojiť si zásady spánkovej hygieny, teda štyri až šesť hodín pred spánkom nepiť alkohol, kávu, zelený, čierny čaj či energetické nápoje, nekonzumovať večer ťažko stráviteľné jedlá, krátko pred spánkom nefajčiť a aspoň štyri hodiny pred spánkom necvičiť intenzívne. Pred spánkom treba miestnosť dobre vyvetrať, teplota v nej by nemala byť vyššia ako 20 stupňov Celzia.
Na jeseň a v zime sa podľa Hamade organizmus musí prispôsobiť nielen zmenám súvisiacim s fungovaním vnútorných hodín, ale vo vyššej miere ho ohrozujú i rôzne infekčné ochorenia. „Aj pre skoré stmievanie sa viac ľudí pohybuje v uzavretých priestoroch, a tak sa zvyšuje pravdepodobnosť prenosu infekčných ochorení formou kvapôčkovej infekcie.
Myslite na ochranu pred nimi, napriek kratším dňom sa neprestaňte hýbať, venujte aspoň pol hodinu denne pohybu. Nezabúdajte na pitný režim, najzdravšia je čistá voda, vhodné sú i nesladené šťavy alebo čaje. Dobrému fungovaniu organizmu a k ľahšiemu zvládnutiu zmien napomôže aj vyvážená strava s dostatkom vitamínov,“ hovorí Hamade. Dodala, že najdôležitejší je prísun vitamínu A, C, E a vitamínov skupiny B.
Hlavným cieľom zavedenia letného času bolo šetrenie energie a lepšie využívanie prirodzeného denného svetla. Nevýhodou je porušenie biorytmu, čo mnohým ľuďom spôsobuje problémy. Zmenu času uplatňujú všetky európske krajiny okrem Ruska, Bieloruska, Islandu a Grónska. Na území Slovenska letný čas po prvý raz zaviedli od roku 1916 do roku 1918 a neskôr v rokoch 1940 až 1949. Po tridsaťročnej prestávke ho v roku 1979 zaviedli opäť. Do polovice 90. rokov trval letný čas pol roka, no od roku 1999 sa Slovensko pripojilo k Európskej únii a stredoeurópsky letný čas trvá sedem mesiacov, od konca marca do konca októbra.
Európsky parlament však podporil ukončenie striedania letného a zimného času od roku 2021. Obyvatelia členských štátov, ktoré sa rozhodnú pre letný čas, by si mali poslednýkrát posunúť ručičky hodiniek v poslednú marcovú nedeľu roku 2021. V krajinách, ktoré si chcú ponechať štandardný zimný čas, by sa mali naposledy prestavovať hodiny v poslednú októbrovú nedeľu roku 2021.
Europoslanci požadujú, aby Európska komisia v snahe zabrániť narušeniu fungovania jednotného trhu koordinovala rozhodnutia členských štátov o úprave ich vlastného času. Podľa ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny permanentný časový režim si Slovensko zvolí podľa výsledku rokovaní zástupcov ministerstva zahraničia s ostatnými členskými štátmi EÚ. Pri rokovaniach je totiž nutná koordinácia medzi členskými štátmi, osobitne so susednými krajinami, aby sme sa vyhli komplikáciám, napríklad pri cezhraničnom obchodovaní, preprave, komunikácii či cestovaní.
.jpg)
