Znovu sa objavuje prerušená myšlienka, ale pravdepodobne by nefungovala

Bratislava 27. apríla 2023 (HSP/Remixnews/Foto:TASR/AP-Geert Vanden Wijngaert)

Znovu sa objavuje prerušená myšlienka banky NATO. Zhromaždiť kapitál pre takúto banku by bolo nemožné, píše maďarský publicista Béla Révész

Robert Murray, pracovník Univerzity Johnsa Hopkinsa a bývalý vedúci oddelenia NATO pre inovácie, prišiel v článku pre Financial Times s novou myšlienkou.

Poukazuje na paradox medzi súčasnou bezpečnostnou situáciou a obrannými rozpočtami členov NATO. Podľa dohody podpísanej na samite vo Walese v roku 2014 sa členské štáty zaviazali, že do 10 rokov, teda do roku 2024, vynaložia na obranu 2 % svojho HDP. Už teraz je jasné, že väčšina členských štátov tento cieľ nesplní. Maďarsko tak urobí a dlhoročný proces jeho rozvojového programu nielenže zabezpečí rozpočet na obranu vo výške 2 % HDP k cieľovému dátumu, ale tiež zaradí Maďarsko na prvé miesto, pokiaľ ide o obstarávanie vybavenia a výdavky na rozvoj.

Murray sa pripája k táboru, ktorý tvrdí, že 2 percentá sú smiešne nízka suma. Ako píše, v súčasnosti pre alianciu nepredstavuje trvalú hrozbu len vojna na Ukrajine, ale aj geopolitická a vojenská sila Číny, ktorá skôr či neskôr zrejme povedie k ozbrojenému konfliktu. Dosiahnutie dvojpercentného cieľa sa však zdá byť takmer utopické, a to najmä z dôvodu rozdielnosti a nepravidelnosti rozpočtových priorít členských štátov. Keďže niektorí členovia neplnia svoje záväzky voči národným armádam, znamená to oslabenie celkovej sily NATO.

Murrayho odpoveďou je inštitúcia kolektívneho úveru. Myšlienka je úplne logická, ale zhromaždenie potrebných finančných prostriedkov možno nie. Murray si predstavuje banku, ktorá by začínala s bilančnou sumou 300 miliárd dolárov, novou štruktúrou financovania a dlhodobými a nízko úročenými podmienkami splácania.

To by zaručilo strategické investície a zabránilo negatívnym dôsledkom záväzku členských štátov ku krátkodobým výdavkom. Prinajmenšom v tomto má Murray úplnú pravdu: Jednou z príčin súčasného celosvetového nedostatku munície a zbraní je práve neochota vlád uzatvárať dlhodobé zmluvy s výrobcami, ktorí sa tak zdráhajú investovať astronomické sumy do budovania kapacít.

O takejto banke sa nehovorí prvýkrát. V predchádzajúcej iterácii plánu sa nepodarilo získať potrebné prostriedky na jej zriadenie a určite by sa to isté stalo aj teraz. Počiatočné peniaze nemôžu získať členské štáty, pretože nedokážu splniť ani 2-percentný cieľ.

Zostáva teda myšlienka spoločných pôžičiek, ktorá je tiež nereálna. Napríklad Nemecko si vzalo pôžičku vo výške 1 miliardy eur, aby dalo do poriadku vlastnú armádu (hoci nič neurobilo), čo už odradilo nemeckú centrálnu banku. Minister financií Christian Lindner nechce počuť o žiadnom spoločnom požičiavaní ani v rámci NATO, ani v Európskej únii.

Vedenie NATO nebude môcť nútiť členské štáty, aby prevzali nové bremeno, keď už teraz majú problémy s plnením existujúcich rozpočtových záväzkov. Uvažovali by o tom, že na dosiahnutie tohto nového cieľa vynaložia nezanedbateľnú časť vlastného rozpočtu?

Okrem problému financovania existovala aj otázka, ako bude fungovať, t. j. kto bude mať prístup k nahromadeným peniazom, v akých prípadoch a za akých podmienok.