„Demokracia zomiera v temnote“. Popredný Bezosov denník oznámil masové prepúšťanie

Svetové denníky – The New York Times, Le Monde, Life Site News, Focus –  informujú o masovom prepúšťaní, ktoré oznámil ľavicový denník The Washington Post. Jedná sa takmer o dve tretiny zamestnancov.

Doplatili na „zmenu kurzu“?

Utorok 4. februára šéfredaktor denníka Matt Murray oznámil plán hromadného prepúšťania, ktorý sa týkal všetkých oddelení.

Spoločnosť, ktorú vlastní Jeff Bezos, zakladateľ Amazonu, prepúšťa približne tretinu svojich zamestnancov . Avšak počas posledných štyroch rokov už redakcia prepustila približne 400 zamestnancov.

Noviny oznámili, že prepúšťajú 300 zo svojich 800 novinárov vrátane mnohých zahraničných spravodajcov.

Organizačné zmeny sa dotknú najmä sekcie športu, klímy a zahraničných redakcií, vrátane tých v Jeruzaleme a Kyjeve. Denník obmedzuje aj miestne spravodajstvo z metropolitnej oblasti Washingtonu. Prepustená je okrem iných aj ukrajinská reportérka Lizzie Johnsonová.

Reportéri The Washington post získali množstvo Pulitzerových cien, napriek tomu denník podľa mediálnych správ už roky vykazuje straty.

Drastické opatrenia v oblasti prepúšťania majú riešiť práve ušlé zisky, ktoré narastali od roku 2023.  V roku 2024 denník vykázal stratu takmer 100 miliónov  dolárov a straty nedokázal pokryť ani zvýšením predplatného.  Za posledné dva roky denník údajne prišiel  až o 177 miliónov dolárov.

Šéfredaktor pripísal pokles tržieb nástupu  umelej inteligencie. Vyhľadávače nasmerujú čoraz menej čitateľov do veľkých denníkov, akým je aj The Washington Post. Podľa Murraya redakcii klesla priama návštevnosť z tradičných vyhľadávačov za tri roky takmer o polovicu.  Avšak, môže za tým byť aj politika samotného Bezosa.

Súvis s administratívou Donalda Trumpa?

Od 70. rokov 20. storočia denník Post podporoval každého demokratického prezidentského kandidáta. Počas prvého funkčného obdobia Donalda Trumpa (2017 – 2021) si Bezos udržiaval odstup od vnútorných záležitostí redakcie, neochvejne ju podporoval a investoval do jej rozvoja. Zisky z predplatného sa len tak hrnuli.

Potom nastala radikálne odlišná éra. Od roku 2024 začala byť badateľná miliardárova snaha o získanie priazne amerického prezidenta Trumpa, aby vyzeral kompatibilnejšie so svetom MAGA.

Pred prezidentskými voľbami v roku 2024 urobil silné symbolické gesto, keď porušil tradíciu uverejňovania úvodníka podporujúceho demokratického kandidáta – v tomto prípade Kamalu Harrisovú. Článok bol na poslednú chvíľu cenzurovaný, čo vyvolalo diskusiu. Post týmto krokom stratil desaťtisíce ľavicovo orientovaných čitateľov.

Jedným z dôvodov finančných strát sú teda zrušenia predplatného v súvislosti s podporou, ktorý Bezos vyjadril americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi.

Bezos po voľbách na X blahoželal Trumpovi k víťazstvu, nazval ho „mimoriadnym politickým návratom“ a zaželal mu veľa úspechov pri „zjednocovaní“ Ameriky. Spolu s ďalšími technologickými prominentmi sa ponáhľal do Washingtonu, aby sa zúčastnil na jeho inauguračnom ceremoniáli.

Mimochodom, práve Bezos financoval dokumentárny film „Melania“ o prvej dáme USA  sumou 75 miliónov dolárov. To vyvolalo debatu o tom, či si Amazon chcel znova kúpiť Trumpovu priazeň.

Protesty proti hromadnému prepúšťaniu

Ako sa dalo čakať, masové prepúšťanie nezostalo bez odozvy. Rozhodnutie vyvolalo vlnu emócií a hnevu v redakcii aj u čitateľov. Kritika bola namierená najmä proti majiteľovi, miliardárovi Jeffovi Bezosovi.Stovky ľudí protestovali vo štvrtok pred budovou The Washington Post v hlavnom meste USA.

„Democracy Dies in Darkness,“ slovensky „Demokracia zomiera v temnote“,  je dlhoročné motto denníka The Washington Post.

 „Demokracia umiera v tme. A vy, Jeff Bezos, ste zhasli svetlo,“ stálo na jednom z plagátov počas demonštrácie s odkazom na zakladateľa Amazonu a miliardára, ktorý je vlastníkom denníka.

Niekoľko prepustených zamestnancov, ktorí sa zúčastnili protestnej akcie, odsúdilo znižovanie počtu zamestnancov. V čase „bezprecedentných útokov na tlač“ je „nebezpečné znižovať počet zamestnancov týmto spôsobom“, povedal Michael Brice-Saddler, ktorý pre Post písal z hlavného mesta USA. „Tieto škrty nie sú vinou našich zamestnancov, a predsa sú to oni, ktorí znášajú hlavnú záťaž nákladov,“ sťažoval sa Brice-Saddler.

Podľa prepustenej investigatívnej reportérky Marissy J. Langovej nie je ešte možné odhadnúť celý rozsah týchto škrtov. „Dopad straty 300 novinárov, ktorí volajú mocných k zodpovednosti, odhaľujú korupciu, informujú vás o tom, čo sa deje vo vojnových zónach v zahraničí a či školy vašich detí otvoria kvôli snehu… To nie je možné vyčísliť,“ povedala Langová.

Dodajme, že od svojho prvého vydania 6. decembra 1877 sa The Washington Post etabloval ako popredný denník. Uverejnenie „Pentagon Papers“ o vojne vo Vietname v roku 1971 spolu s denníkom The New York Times a neskôr jeho pokrytie škandálu „Watergate“, ktoré viedlo k odstúpeniu prezidenta Richarda Nixona, boli dva momenty najväčšej slávy týchto novín. Jeho medzinárodné spravodajstvo niekedy vážne konkurovalo denníku New York Times napriek tomu, že mal menej zdrojov.

Prečítajte si tiež:

• Trump nevylučuje tretie funkčné obdobie
• Úspech, pracovný tlak a smrť. Čínsky finančníci nedokážu udržať tempo