Opozícia šalie: Bartek rozdrvil Mikloškov kult osobnosti

Pokrytecká družina

Opozícia si išla ruky nohy dolámať, aby urobila počas nočného rokovania dojem, ale táto – miestami komická – snaha bola márna. Svoju hviezdnu chvíľku mal opäť aj František Mikloško (KDH), z ktorého robia z neznámych dôvodov niečo ako žijúcu legendu. Veď mu napríklad vadí, že premiér nám dáva za vzor krajiny ako Čína alebo Vietnam – iste, ale z pohľadu ekonomického! Nepostrehol som členov Ficovej vlády velebiť nedemokratické režimy kvôli popieraniu ľudských práv, ako ich definujú západné demokracie (mimochodom, existujú aj demokratické režimy s autokraticky ladeným typom vládnutia, to je ale niečo celkom iné než režimy čisto autokratické, diktátorské, resp. tyranské).

Tak o čom v tom pléne pán Mikloško rozpráva; prečo zavádza?

Bartek smelo a tvrdo

Zavádza aj v tom, že Slovensko je na izolačnej trajektórii vo vzťahu k EÚ – veď len teraz mali osobné stretnutie premiér s prezidentom Macronom! S ďalšími lídrami je pritom tiež v kontakte. Aká izolácia, a čo konkrétne to má znamenať pre náš každodenný život? „Vykopnú” nás z EÚ? Prestanú chodiť zmluvne dané dotácie? Smiešne.

Ten, kto si trúfol zlomiť pomyselnú čeľusť kultu Mikloškovej osobnosti bol spomínaný Michal Bartek (HLAS). Pozrite si jeho odvážne vystúpenie, kde kritizoval aj ďalších opozičných politikov, vrátane Michala Šimečku a jeho prístupu k rokovaniu NR SR.

O Mikloškovi povedal, že si váži „šediny na jeho hlave”, no opovrhuje jeho politickými prejavmi: Podľa Barteka bol vždy proti Slovenskej republike (a jej záujmom), nehlasoval za Ústavu, a Mečiarovi nesiaha ani po členky. Narážal na to, ako Mikloško predtým odkazoval na výrok Roberta Fica, že jeho politickým vzorom je práve Vladimír Mečiar (celý Mikloškov prejav bol zverejnený v písomnej podobe na opozične pozitívnych webstránkach TU).

Iba opozičný prefabrikát

Aj vzhľadom na zjednodušené tvrdenia či defektnú logiku pre mňa Mikloško nie je žiadna intelektuálna veličina. Môže tak vyzerať, môže sa odvolávať na krivdy minulosti alebo námestia z roku 1989 – to je tak všetko. Ale jednoduchšie stavaným opozičným „kapacitám” to asi stačí. On podľa mňa ani nevie, že z jeho nafúknutého kultu si robia politický chlebík. Aj teraz žiadajú niektorí, aby sa Bartek ospravedlnil za svoje slová.

Budú žiadať aj Matoviča, aby sa ospravedlnil za slová, ktoré adresoval počas pamätnej hromadnej hádky v parlamente koaličným poslankyniam? Veď to nemožno v slušnej spoločnosti ani citovať.

Práve z radov Oľano sa ozýva najväčší krik. Július Jakab píše, že Bartek „názormi kopíruje názory komunistických diktatúr”, alebo že sa „zaradil medzi Slotu a Blahu”. Znovu sa pýtam: Kam sa potom radí Pročko alebo Matovič, medzi opozičnú créme de la créme?

Je ich celý rad, keď sa majú na kom zviditeľniť

Ešte trúfalejší bol vo vyjadreniach Juraj Šeliga (Demokrati): „Michal Bartek je duševný mrzák. Ferko Mikloško by mohol urobiť službu tomuto sopliakovi a ako bard slovenskej politiky ho normálne kopnúť do zadku.” Nie je to náhodou výzva k násiliu a schvaľovanie agresívneho správania? Či proti koaličným politikom je to v poriadku?

Predseda KDH Milan Majerský vyzval Barteka, aby sa Mikloškovi ospravedlnil, lebo ho vraj urazil. Bez takých bojovníkov za slobodu a demokraciu by vraj nesedel v parlamente ani Bartek – hovorí Majerský. Iste, len keby hlasovali proti vzniku samostatnej SR v roku 1992 spolu s Mikloškom viacerí, ten parlament by dnes vôbec nemusel byť funkčný…

Po záverečnom slove Františka Mikloška sa potom časť pléna postavila a zatlieskala mu. (Ako píšem v medzititulku, je ich celý rad, keď sa treba zviditeľniť…)

A čo na to všetko koalícia? Predseda poslaneckého klubu HLAS Róbert Puci sa kolegu zastal s tým, že je ako neobrúsený diamant, ale musí sa s ním „porozprávať”…

Sám Bartek sa Mikloškovi ospravedlniť odmieta – nemyslí si, že Mikloška urazil. Ten potom médiám povedal, že sa k veci vôbec nechce vyjadrovať.

Prečítajte si tiež:

• Parlament odmietol vysloviť nedôveru vláde