Francúzsko podniká nový diplomatický pokus smerom k Moskve a iniciovalo nové rokovania s Ruskom, informuje denník Berliner Zeitung.
Ako informuje francúzsky denník L’Express, Emmanuel Bonne, najdôležitejší poradca prezidenta Emmanuela Macrona pre zahraničnú politiku, viedol začiatkom týždňa rokovania s vysokými predstaviteľmi ruskej vlády. Bonne podľa vydania v utorok odcestoval do Moskvy, kde sa stretol okrem iného s Jurijom Ušakovom, blízkym poradcom prezidenta Vladimira Putina pre zahraničnú politiku.
Macron potvrdil tieto kontakty v utorok počas pracovnej cesty v severovýchodnom Francúzsku. „Prebiehajú rokovania na technickej úrovni,“ povedal prezident.
Avšak kým blízky Macronov poradca v oblasti diplomacie rokuje v Moskve, nemecký kancelár Friedrich Merz rázne odmieta priame kontakty s prezidentom Vladimirom Putinom.
A čo zvyšok Európy?
Podľa informácií agentúry Bloomberg mala Bonneho misia ruským partnerom objasniť, že rozhodnutia o európskom bezpečnostnom poriadku nemožno prijímať bez Európy. Európania podľa toho nechcú akceptovať dohody, ktoré majú potom schváliť len dodatočne. Rokovania medzi Francúzskom a Ruskom by mohli v blízkej budúcnosti pokračovať, uviedli pre agentúru osoby oboznámené s touto záležitosťou.
Renomovaná expertka na Rusko Tatjana Stanovaja z think tanku Carnegie charakterizovala Bonneho návštevu Moskvy ako prejav toho, že Európania „neochotne“ prijímajú skutočnosť, že si skôr či neskôr budú musieť sadnúť s Ruskom za rokovací stôl. Hoci Kremeľ naďalej považuje obsah cesty francúzskeho diplomata za „nepriateľský“, prebiehajú prípravy na telefonický rozhovor medzi Macronom a Putinom. Stanovaja dochádza k záveru: „Zdá sa, že je nevyhnutné, aby sa Európa viac priblížila k Moskve.“
Je pravdou, že francúzsky prezident už mesiace nalieha, aby Európa opäť otvorila priame komunikačné kanály s Ruskom. Dôvodom je rastúca obava, že Európa by mohla byť odsunutá na okraj možných rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine. Rokovania medzi USA, Ruskom a Ukrajinou sa doteraz konali bez účasti Európanov. Aj počas práve prebiehajúcich rokovaní v Abú Zabí zostali európski lídri „stáť za dverami“.
Už koncom decembra Macron verejne vyzval na obnovenie dialógu s Moskvou. „Verím, že je v našom záujme, ako Európanov či ako Ukrajincov, nájsť správny rámec na obnovenie týchto diskusií,“ povedal.
V opačnom prípade hrozí, že Európa bude koordinovať svoje postupy iba interne, zatiaľ čo jednotliví aktéri budú priamo (a samostatne) rokovať s Ruskom – čo Macron kritizoval ako „neoptimálny“ postup. Zároveň zdôraznil: „Je v našom záujme hovoriť s Putinom.“
Meloniová požaduje osobitného vyslanca EÚ
V rámci Európy Macronov kurz nachádza čoraz väčšiu podporu. Ďalší člen „koalície ochotných“, Taliansko, navrhol na mierové rokovania vyslať osobitného zástupcu EÚ.
Talianska premiérka Giorgia Meloniová v januári otvorene podporila Macronov návrh. „Myslím si, že je čas, aby Európa začala rokovať s Ruskom,“ povedala na tlačovej konferencii na začiatku roka v Ríme.
Ak sa Európa chce zúčastniť na rokovaniach, ale bude rokovať len s jednou stranou konfliktu, jej prínos bude nevyhnutne obmedzený.
Meloniová požadovala, aby Európa „hovorila jednotným hlasom“, a navrhla vymenovať osobitného vyslanca EÚ pre Ukrajinu, ktorý by rokoval s Kyjevom aj s Moskvou. Najskôr však neuviedla žiadne meno.
V polovici januára však jej dôverník Giovanbattista Fazzolari, štátny tajomník v úrade predsedu vlády, navrhol bývalého šéfa ECB a bývalého talianskeho premiéra Maria Draghiho.
Podľa mediálnych správ sa aj v Bruseli uvažuje o vymenovaní vlastného zástupcu EÚ, aby sa zabránilo tomu, že USA uzavrú dohodu s Ruskom „za chrbtom“ Európanov. Podporu tomuto kroku vyjadrili okrem iných aj pobaltské štáty.
Zároveň však v rámci EÚ naďalej existujú značné rozdiely v názore na mandát a podobu takejto funkcie.
Berlín sa nezaujíma
Nemecko je v porovnaní s inými krajinami, ako je Francúzsko alebo Taliansko, v diplomatických snahách zdržanlivé a doteraz nepodniklo žiadnu vlastnú iniciatívu.
Až minulý týždeň spolkový kancelár Friedrich Merz otvorene odmietol požiadavky na priame rokovania s Putinom o vojne na Ukrajine. „Rozhovory sú potrebné predovšetkým medzi Ukrajinou a Ruskom,“ povedal. Koniec koncov, veď to sú bojujúce strany: „My tu nie sme mediátormi.“
Portál Berliner Zeitung kontaktoval spolkovú vládu so žiadosťou o komentár. Na otázku novín, ako hodnotí francúzske rokovania v Moskve a prečo sama ešte nepodnikla žiadnu diplomatickú iniciatívu voči Rusku, nemecká vláda do uplynutia stanovenej lehoty neodpovedala.
Prečítajte si tiež:
Washington a Moskva hovoria o energetickej spolupráci po skončení vojny na Ukrajine
Ruský vyslanec Kirill Dmitrijev rokoval v pondelok vo Washingtone s americkými predstaviteľmi o možnostiach ukončenia vojny na Ukrajine a o…
Politici reagujú na odvolanie ministra Tarabu. Premiér zvoláva predsedníctvo strany
Poslanci Národnej rady SR v utorok večer odvolali 77 hlasmi z funkcie podpredsedu vlády a ministra životného prostredia Tomáša Tarabu…
Tragédia na škole v Staškove: Žiak napadol spolužiakov, učiteľka zraneniam podľahla, žiačka bojuje o život
Polícia preveruje násilný trestný čin, ku ktorému došlo v utorok v ranných hodinách na základnej škole v Staškove v okrese…
Rusko má z vývozu ropy rekordné tržby
Rusko dosiahlo rekordné týždenné tržby z vývozu ropy od začiatku vojny, píše agentúra Bloomberg
Javier Milei dal Británii ultimátum: Máte týždeň!
Argentínsky prezident Javier Milei dal Británii dva týždne na zastavenie ropného projektu Sea Lion pri Falklandských ostrovoch a pohrozil medzinárodnými…



















