Francúzsko podniká nový diplomatický pokus smerom k Moskve a iniciovalo nové rokovania s Ruskom, informuje denník Berliner Zeitung.

Ako informuje francúzsky denník L’Express, Emmanuel Bonne, najdôležitejší poradca prezidenta Emmanuela Macrona pre zahraničnú politiku, viedol začiatkom týždňa rokovania s vysokými predstaviteľmi ruskej vlády. Bonne podľa vydania v utorok odcestoval do Moskvy, kde sa stretol okrem iného s Jurijom Ušakovom, blízkym poradcom prezidenta Vladimira Putina pre zahraničnú politiku.

Macron potvrdil tieto kontakty v utorok počas pracovnej cesty v severovýchodnom Francúzsku. „Prebiehajú rokovania na technickej úrovni,“ povedal prezident.

Avšak kým blízky Macronov poradca v oblasti diplomacie rokuje v Moskve, nemecký kancelár Friedrich Merz rázne odmieta priame kontakty s prezidentom Vladimirom Putinom.

A čo zvyšok Európy?

Podľa informácií agentúry Bloomberg mala Bonneho misia ruským partnerom objasniť, že rozhodnutia o európskom bezpečnostnom poriadku nemožno prijímať bez Európy. Európania podľa toho nechcú akceptovať dohody, ktoré majú potom schváliť len dodatočne. Rokovania medzi Francúzskom a Ruskom by mohli v blízkej budúcnosti pokračovať, uviedli pre agentúru osoby oboznámené s touto záležitosťou.

Renomovaná expertka na Rusko Tatjana Stanovaja z think tanku Carnegie charakterizovala Bonneho návštevu Moskvy ako prejav toho, že Európania „neochotne“ prijímajú skutočnosť, že si skôr či neskôr budú musieť sadnúť s Ruskom za rokovací stôl.  Hoci Kremeľ naďalej považuje obsah cesty francúzskeho diplomata za „nepriateľský“, prebiehajú prípravy na telefonický rozhovor medzi Macronom a Putinom. Stanovaja dochádza k záveru: „Zdá sa, že je nevyhnutné, aby sa Európa viac priblížila k Moskve.“

Je pravdou, že francúzsky prezident už mesiace nalieha, aby Európa opäť otvorila priame komunikačné kanály s Ruskom. Dôvodom je rastúca obava, že Európa by mohla byť odsunutá na okraj možných rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine. Rokovania medzi USA, Ruskom a Ukrajinou sa doteraz konali bez účasti Európanov. Aj počas práve prebiehajúcich rokovaní v Abú Zabí zostali európski lídri „stáť za dverami“.

Už koncom decembra Macron verejne vyzval na obnovenie dialógu s Moskvou. „Verím, že je v našom záujme, ako Európanov či ako Ukrajincov, nájsť správny rámec na obnovenie týchto diskusií,“ povedal.

V opačnom prípade hrozí, že Európa bude koordinovať svoje postupy iba interne, zatiaľ čo jednotliví aktéri budú priamo (a samostatne) rokovať s Ruskom – čo Macron kritizoval ako „neoptimálny“ postup. Zároveň zdôraznil: „Je v našom záujme hovoriť s Putinom.“

Meloniová požaduje osobitného vyslanca EÚ

V rámci Európy Macronov kurz nachádza čoraz väčšiu podporu. Ďalší člen „koalície ochotných“, Taliansko, navrhol na mierové rokovania vyslať osobitného zástupcu EÚ.

Talianska premiérka Giorgia Meloniová v januári otvorene podporila Macronov návrh. „Myslím si, že je čas, aby Európa začala rokovať s Ruskom,“ povedala na tlačovej konferencii na začiatku roka v Ríme.

Ak sa Európa chce zúčastniť na rokovaniach, ale bude rokovať len s jednou stranou konfliktu, jej prínos bude nevyhnutne obmedzený.

Meloniová požadovala, aby Európa „hovorila jednotným hlasom“, a navrhla vymenovať osobitného vyslanca EÚ pre Ukrajinu, ktorý by rokoval s Kyjevom aj s Moskvou. Najskôr však neuviedla žiadne meno.

V polovici januára však jej dôverník Giovanbattista Fazzolari, štátny tajomník v úrade predsedu vlády, navrhol bývalého šéfa ECB a bývalého talianskeho premiéra Maria Draghiho.

Podľa mediálnych správ sa aj v Bruseli uvažuje o vymenovaní vlastného zástupcu EÚ, aby sa zabránilo tomu, že USA uzavrú dohodu s Ruskom „za chrbtom“ Európanov. Podporu tomuto kroku vyjadrili okrem iných aj pobaltské štáty.

Zároveň však v rámci EÚ naďalej existujú značné rozdiely v názore na mandát a podobu takejto funkcie.

Berlín sa nezaujíma

Nemecko je v porovnaní s inými krajinami, ako je Francúzsko alebo Taliansko, v diplomatických snahách zdržanlivé a doteraz nepodniklo žiadnu vlastnú iniciatívu.

Až minulý týždeň spolkový kancelár Friedrich Merz otvorene odmietol požiadavky na priame rokovania s Putinom o vojne na Ukrajine. „Rozhovory sú potrebné predovšetkým medzi Ukrajinou a Ruskom,“ povedal. Koniec koncov, veď to sú bojujúce strany: „My tu nie sme mediátormi.“

Portál Berliner Zeitung kontaktoval spolkovú vládu so žiadosťou o komentár. Na otázku novín, ako hodnotí francúzske rokovania v Moskve a prečo sama ešte nepodnikla žiadnu diplomatickú iniciatívu voči Rusku, nemecká vláda do uplynutia stanovenej lehoty neodpovedala.

Prečítajte si tiež:

• Witkoff zhodnotil výsledky dvojdňových rokovaní o Ukrajine
• Lavrov prezradil, aký osud čaká Ukrajinu po uzavretí dohody 
• Meloniová to schytala