Môj profil 
Predplatné
Návrh nanovo ustanovuje predlžovanie lehoty na rozhodovanie v konaní o azyle, rozširuje dôvody na zánik azylu či doplnkovej ochrany, ustanovuje nový dôvod na prerušenie konania o udelenie azylu, vymenúva v materiáli rezortu vnútra novinky azylového konania. V súvislosti s definíciou žiadateľa sa tiež spresňujú práva, povinnosti alebo iné kritéria tak, aby boli viazané na trvanie statusu žiadateľa, a nie na trvanie, respektíve skončenie konania o azyle.
V zmysle spoločných európskych pravidiel bude mať Ministerstvo vnútra (MV) SR v konaní o azyle základnú lehotu na rozhodnutie namiesto doterajších 90 dní až šesť mesiacov. Lehotu bude možné aj predĺžiť, a to najviac o deväť mesiacov. Bude to napríklad v prípade, keď pred rozhodnutím bude nevyhnutné posúdiť zložité skutkové a právne otázky, alebo aj vtedy, ak žiadateľ o azyl nespolupracuje či iným spôsobom sťažuje posudzovanie jeho žiadosti. Následne, ak to bude nevyhnutné na riadne posúdenie žiadosti o udelenie azylu, bude možné túto lehotu znovu predĺžiť, a to najviac o tri mesiace.
Zároveň sa zavádza nová možnosť prerušenia konania o udelenie azylu najviac na šesť mesiacov, a to aj opakovane, pričom celková doba prerušenia nesmie presiahnuť 15 mesiacov. Konanie sa prerušuje v prípade, ak situácia v krajine pôvodu žiadateľa je neistá, pričom tento stav sa pokladá za dočasný. V týchto prípadoch však musí naša krajina informovať Európsku komisiu a rozhodnúť o žiadosti najneskôr do 21 mesiacov.
Dopĺňa sa tiež nový dôvod neposkytnutia doplnkovej ochrany a dôvod neudelenia azylu na účel zlúčenia rodiny. MV bude po novom žiadať stanovisko k posúdeniu žiadosti o udelenie azylu okrem Slovenskej informačnej služby aj od Vojenského spravodajstva. Spravodajské služby budú posudzovať žiadateľa pre bezpečnosť SR z hľadiska ohrozenia záujmov, ochrana ktorých patrí do ich pôsobnosti. Nesúhlasné stanovisko bude dôvodom pre neposkytnutie doplnkovej ochrany či azylu na účel zlúčenia rodiny.
Rozšíria sa aj dôvody zániku azylu. Ak osoba, ktorej bol v SR udelený azyl, nadobudne štátne občianstvo iného štátu Európskej únie (EÚ), prestane byť v SR azylantom – azyl jej zanikne. Rovnako zanikne aj vtedy, ak ho získa v inom členskom štáte EÚ z dôvodu prenasledovania. V praxi totiž nie je možné vylúčiť situácie, že azyl môže žiadateľ získať vo viacerých krajinách EÚ.
Taktiež sa rozširujú dôvody zániku doplnkovej ochrany – v prípadoch, ak osoba, ktorej bola poskytnutá doplnková ochrana, nadobudne štátne občianstvo iného členského štátu EÚ alebo ak jej bol udelený azyl z dôvodu prenasledovania alebo poskytnutá doplnková ochrana z dôvodu vážneho bezprávia iným členským štátom EÚ. Zavádza sa nový dôvod odňatia azylu udeleného na účel zlúčenia rodiny alebo z humanitných dôvodov a tiež nový dôvod zrušenia doplnkovej ochrany poskytnutej na účel zlúčenia rodiny, a to v prípade, ak takýmto osobám udelí pobyt bez časového obmedzenia iný štát.
Azylanti a osoby s poskytnutou doplnkovou ochranou budú mať povinnosť bezodkladne oznámiť, že nadobudli štátne občianstvo, taktiež že získali inú formu medzinárodnej ochrany v inom členskom štáte EÚ a tiež povinnosť oznámiť, že získali v inom štáte pobyt bez časového obmedzenia. Návrh zákona tiež spresňuje úpravu viacerých povinností a práv žiadateľov o udelenie azylu, ako napríklad právo zdržiavať sa na území SR. Zároveň prináša ďalšie zmeny, ktorých potreba úpravy vyplynula z poznatkov pri aplikácii azylového zákona v praxi.
Novelizovaný zákon by mal nadobudnúť účinnosť 20. júla 2018. Dátum ako najneskorší ustanovuje spomínaná procedurálna smernica, transpozíciou ktorej sa u nás zavŕši druhá etapa budovania spoločného európskeho azylového systému.
.jpg)
