Akú veľkú radosť musel pocítiť každý, ktorého kresťan – brat v Kristovi – s kresťanskou pohostinnosťou prijal do svojho domu, zvlášť v časoch prenasledovania! A kvôli kresťanskej pohostinnosti, ktorá je v apoštolských spisoch tak veľmi odporúčanou cnosťou, obetovali Julián a Basilissa svoje statky, pohodlie života, pokoj svojho domu a napokon aj samotné bezpečie ich vlastného života.

Svätý Julián sa narodil v Antiochii nábožným a bohatým rodičom. Ako schopný chlapček bol vychovávaný výborne. Ako mladík pochodil po svete so znamenitými mužmi, ktorí telom aj dušou sa zastávali pravdy Evanjelia.

Aby ich rod nevyhynul, tak ho rodičia v jeho 18 rokoch zasnúbili s istou pannou zo šľachtického rodu, ktorá sa volala Basilissa. On ju však rýchlo priviedol k tomu, aby ho mala rada len ako brata a svoje panenstvo si zachovala pre Pána. Keď im zakrátko zomreli rodičia, zanechali im veľké bohatstvá, ktoré však hneď rozdali chudobným a zo svojho domu spravili hostinec, do ktorého prijímali a opatrovali kresťanov: Julián mužov a Basilissa ženy. Známi tento hostinec preto nazývali radhosťom alebo hostimilom. Keď v tej dobe (na prelome 3. a 4. storočia) vypuklo nové prenasledovanie kresťanov, Julián a Basilissa prosili Boha, aby im udelil vytrvalosť až do konca. Život Basilissy však netrvalo dlho a v mladistvom veku ju Pán povolal do kráľovstva, v ktorom sa láska, od všetkých zväzkov slobodná, rozlieva hojnými prúdmi.

Božej prozreteľnosti sa páčilo pripraviť Juliána, aby pred mocnými sveta vydal svedectvo o Kristovi. Marcian, krutý rímsky miestodržiteľ v Antiochii sa dopočul, ako sa Julián o kresťanov stará, a poslal k nemu svojho sluhu, ktorý mu mal nadeliť, aby sa on aj všetci jeho podriadení klaňali len jeho pohanským bohom. Julián však mal u seba v tom čase mnoho kňazov a obránil sa pred ním nasledovne: “Ja chcem dať cisárovi to, čo je cisárovo. Avšak v tom, čo mi tu rozkazuje, ho nesmiem poslúchať, pretože mi to zakazuje pravý Boh.”

Marcian dal následne jeho dom podpáliť, a všetci, čo v ňom boli, zhoreli zaživa. Juliána toho ušetril a dal si ho k sebe priviesť, aby ho po dobrom odvrátil od Krista. Keď sa mu to nepodarilo, vyhrážal sa mu všelijakými ukrutnosťami, až ho napokon dal mučiť. Slová nemôžu opísať muky, ktoré Julián trpel. Pri jeho mučení sa však stala nasledujúca udalosť:

Keď svätého mučili a trýznili verejne na ulici, práve šli deti domov zo školy. Medzi deťmi bol aj jediný synáčik miestodržiteľa Marciana menom Celsus. Keď chlapček Celsus uzrel mučeníka, bol tak dojatý, že odhodil knižky aj šaty a bežal k svätému, objímal mu nohy a prosil, aby mu dovolil s ním trpieť a umrieť. Vojaci chceli násilím odtrhnúť chlapčeka od Juliána, avšak zbytočne. On sa pevne držal svätého. Keď sa o tom dozvedel miestodržiteľ, prišiel sám ku synovi, láskal a prosil ho, ale všetko bolo zbytočné. Celsus verejne vyznal Krista ako pravého Boha, na čo rozpálený miestodržiteľ rozkázal chlapca i s Juliánom hodiť do väzenia. Do žalára prišiel v nočnej hodine kňaz Antonius, ktorý pokrstil Celsusa a s ním dvadsať vojakov.

Sotva sa o tom miestodržiteľ dozvedel, hneď to cisárovi oznámil a ten rozkázal, aby ich všetkých najprv mučili a potom usmrtili. Za tým cieľom dal Marcian postaviť na verejnom mieste súdnu stolicu, dal priviesť pred seba vyznávačov a oznámil im cisárov rozkaz.

Kati už sa chystali naplniť cisárov rozkaz na vyznávačoch Pána, keď sa zrazu na mieste, kde sa hrozné mučenie malo diať, objavil pohrebný sprievod vyprevádzajúci mŕtveho do hrobu. Miestodržiteľ rozkázal nosičom, aby postáli, obrátil sa k Juliánovi a povedal: “Vy, kresťania, tvrdíte, že váš Majster kriesil mŕtvych. Nuž, skús to na tomto!” Svätý Julián plný nádeje v Boha začal sa modliť, obrátil sa k mŕtvemu a oslovilo ho týmito slovami: “V mene Pána, nášho Ježiša Krista, vstaň!” V tom momente sa mŕtvy zdvihol a zvolal pevným hlasom: “Boh kresťanov je jedine pravý Boh, a všetci, čo v neho neveria, budú zatratení naveky.” Myslíte, že tento zázrak otvoril oči miestodržiteľovi? Neverte. On, zaslepený zlým duchom zázrak pripisoval čarám a rozkázal vzkrieseného odviesť do väzenia, Juliána, Celsusa a ostatných spáliť vo vriacej smole.

Pripravili dvadsaťdva kotlov so smolou, pre každého jeden. Vyznávači do nich vstúpili bez strachu a spievali chválospevy. Kati zapálili podložené drevo, plameň šľahal do výšky, smola sa topila, prašťala a vrela. Marcian nemohol hľadieť na muky svojho syna a odišiel domov. Vyznávači však necítili žiadnu bolesť, hlasno chválili a zvelebovali Boha, ako niekedy traja mládenci v ohnivej peci. Všetci prítomní ustrnuli nad týmto neslýchaným divom. Marcian sa sám zdesil a bál sa všeobecnej vzbury, preto dal kresťanských hrdinov odviesť do žalára. Teraz Marcionelle, manželke Marcianovej, pukalo srdce nad svojím dieťaťom Celsusom , šla do väzenia, aby ho nahovorila k odpadnutiu od viery. Tri dni k nemu hovorila, avšak miesto toho, aby presvedčila syna, stala sa sama kresťankou. Kňaz Antonius ju pokrstil. Keď sa o tom dozvedel miestodržiteľ, takmer o prišiel o rozum.

Aby sa však o ňom nehovorilo, že nad ním zvíťazili kresťania, rozkázal sťať Juliána, svoju manželku, svojho jediného syna a dvadsať vojakov.

Toto sa stalo v roku 311. Ukrutný miestodržiteľ krátko na to upadol do strašnej choroby a zomrel ako Herodes – rozožratý červami zaživa.

Život spravodlivých je v Božích rukách a nedotkne sa ich ruka smrti. Oni umierajú podľa tela a nie zriedka podľahne ich slabé telo, ako svätej Basilissy, pod ťarchou povinností, ktoré na seba vzali. No v hodinu smrti ich posilňuje nádej v nesmrteľnosť. Julián vzal na seba mnoho starostí a trápenia, keď prenasledovaným bratom v Kristovi ochotne slúžil vo dne aj v noci. No mnohými dobrými skutkami, ktoré vykonával, sa utvrdila jeho cnosť. Dobrovoľne sľúbil Bohu panenstvo a keďže v krotení svojich telesných žiadostí dosiahol veľkú a podivnú dokonalosť, bol skúšaný aj ako zlato v peci a jeho obeta bola Bohu príjemná ako obeta zápalná.

Preto sa svätý Julián a Basilissa skvejú medzi spravodlivými a berú účasť v sláve Otca vo večnosti.

Drahý čitateľ, aké sú tie skutky, ktoré ty opusteným, prenasledovaným, nešťastím a zlosťou stíhaným svojim blížnym vo svojej viere konáš? Aké sú tvoje skutky, taký bude tvoj život po smrti! Ako premáhaš svoje žiadosti? Žiadosti musíš krotiť celou silou pevnej vôle, ak chceš dosiahnuť nebeské kráľovstvo.

Karol Jerguš