Môj profil 
Predplatné
Ako kaplán pôsobil v Trávnici, Kuchyni, vo Veľkých Levároch /1827 -30/, v Modre /1830 -32/, v Kuchyni /1838 -38/. Od mája 1838 bol farárom v Jablonovom. Bol skutočne láskavým duchovným otcom a veľa pre obec urobil, obyvatelia si ho vážili pre jeho úprimnú, obetavú a dobroprajnú povahu. Vo svojich kázňach, ktoré si starostlivo pripravoval, reagoval na všetky aktuálne národnostné i sociálne problémy jednoduchého slovenského ľudu. Propagoval spoluprácu slovenskej katolíckej a evanjelickej inteligencie. Stal sa členom spolku Tatrín. Bol priateľom Ľudovíta Štúra, po vydaní zatýkača na neho v máji 1848 za vyhlásenie Žiadostí slovenského národa, s pomocou modranského horára Jána Veštíka odišiel Štúr z Modry cez hory do Jablonového a ukrýval ho v Jablonovom na fare v stodole, večer mu z Bratislavy Ďuro Hodža priniesol z Bratislavy peniaze a šatstvo i správy s obavami. Toho vyprevadil do Modry a o polnoci 30. mája prišiel pre nich s povozom Ján Masarovič, Štúr sa predstavil ako Štefan Rámus rechtor z Pezinka a nastúpil až za dedinou ako náhodný pocestný a previedol ho na konskom záprahu do Uhorskej /Záhorskej/ Vsi, kde povozníkovi prikázal aby ho počkal v hostinci, unikli pozornosti hraničnej stráže a cez drevený most sa dostali do Rakúska, na železničnú stanicu Angern a Štúr železnicou prešiel do Prahy, kde sa mohol zúčastniť na Slovanskom zjazde v Prahe, ktorý sa začal 2. júna. Túto udalosť, keď Galbavý zachránil Štúra pred zatknutím pripomína v Jablonovom pamätná tabuľa na budove fary, odhalená 30. mája 1971.
Bol zakladajúcim členom Matice Slovenskej a 4. augusta 1863 sa zúčastnil na jej prvom valnom zhromaždení, podporovateľom gymnázia v Kláštore pod Znievom, členom výboru SSV. Bol spoluzakladateľom a podporovateľom slovenských spolkov a ustanovizní. Podporoval aj finančne každé väčšie a významnejšie podujatie slovenského národa a k tomu viedol aj svojich farníkov. Zúčastnil sa ako člen spolku Tatrín na stretnutí bernolákovcov a štúrovcov na fare v Čachticiach r. 1847 a podporoval myšlienku Štúra, Hurbana a Hodžu uzákoniť stredoslovenské nárečie za spisovný jazyk. Podpísal memorandum, ktoré odovzdala slovenská deputácia vedená Štefanom Moyzesom 12. decembra 1861 cisárovi Františkovi Jozefovi vo Viedni. Žiadal právo na vzdelanie pre ľud, založil spolky miernosti, propagoval ovocinárstvo, včelárstvo, pre ľudové školy zostavil náboženské príručky a školské učebnice: Biblika čili počiatky dejín biblických Skalica 1870, Deje biblické Starého i Nového Zákona Skalica 1871, Mluvnica reči slovenskej Skalica 1871, Názorné vyučovanie Skalica 1871, Zemepis pre školy elementárne konfesionálne na Slovensku Skalica 1871. Mnohé učebnice pre nedostatok finančných prostriedkov na ich vydanie zostali v rukopise. Okrem učebníc vydal ľudovo výchovnú prácu Teta Trápelka alebo Zlý jazyk a jeho zlé následky Skalica 1864. Prejavy a state publikoval v časopisoch Priateľ školy a literatúry, Letopis Matice slovenskej, Katolícke noviny, Pešťbudínske vedomosti, Sokol, Obzor, Lichardove Slovenské noviny, Orol Tatranský, Matičné čítanie. Spolu s I Juračkom rozvíjali na Záhorí horlivú národnú činnosť. S. H. Vajanský i jeho spomína ako národného činiteľa v románe Kotlín. Zomrel 17. januára 1884 v Jablonovom a tam je aj pochovaný v kňazskom hrobe.
Ľudovít Košík
.jpg)
.JPG)
