9. marca 2018 (HSP/Roman-Bednar/Foto:pixabay)
Na Univerzite Atalanta dali väčšie množstvo miniatúrnych čiastočiek plastu o veľkosti prachových zrniečok do pokusnej nádoby, kde bol argón, ktorý bol elektricky nabitý.
Potom sa udialo niečo neočakávané. Čiastočky sa pospájali a začali spontánne prechádzať do dvoch rôznych stavov. Buď vytvorili krištalické štruktúry alebo začali medzi sebou nepravidelne kmitať, a to vo veľmi svojráznom rytme.
Je to niečo podobné ako keby sa kúsky ľadu položené na kuchynskom stole roztápali a potom opäť zamŕzali. Vedci vyhlásili, že nepoznajú dôvod tohto spontánneho aktu.
Podľa toho, čo viem o fyzike chaosu, tak tu ide o manifestáciu toho, čo sa v kozme neustále na rôznych miestach už miliardy rokov odohráva.
Ide o samoorganizáciu hmoty a tento princíp je základným zákonom života a dôkazom toho, že kozmos žije a že je kreatívny.
Kozmos je žijúca Bytosť a všade vytvára z jednoduchosti komplexitu. Z relatívne jednoduchých aminokyselín vznikli ich kombináciami komplexné organizmy a medzi nimi aj človek. Mimochodom všetky organizmy, či ide napr. o mravčeka, krokodíla alebo človeka, sú vybudované z tých istých 20 aminokyselín.
Konečne sa aj fyzika začala zaoberať životom a jeho rôznymi formami a vytvorilo sa nové mladé odvetvie fyzika živých systémov a nazýva sa aj biofyzikou.
Vyšetruje a skúma, aké fyzikálne procesy museli najprv prebiehať, aby umožnili také biologické procesy, ktoré napokon vytvorili jednoduchý a neskôr komplexný život.
Atómy nesú v sebe tendenciu sa v istých situáciach tak pospájať, že vzniknú molekuly, ktoré sú pre život nepostrádateľné.
Musia sa stretnúť dva atómy vodíka a jeden atóm kyslíka. Malý okamih sa navzájom „rozprávajú“ a keď „zistia“, že patria k sebe, tak sa „nežne vyobjímajú“ a ostanú už navždy spolu ako spoločenstvo. Najfascinujúcejšie na tom je to, že v „rodinnom spojení“ týchto troch sa vytvorí úplne nová kvalita ako ju majú títo jeho členovia, pokiaľ boli len individualitami.
V stave slobody sú všetci traja plynmi, v stave „večného manželstva“ sa stali tekutinou, ktorá nemá s plynom nič spoločné a ktorá je z nášho pohľadu najvzácnejším produktom kozmu. Bez nej by nebol na Zemi vznikol život tak ako ho poznáme. Celý ten nesmierne komplexný pozemský život vyšiel z vody a bez nej nemôže existovať, práve tak ako nemôže existovať ani bez kyslíka.
Astrofyzika nazýva planéty ako je naša vodnými planétami. Vychádza z toho, že v kozme ich existuje mnoho a že na týchto planétach sa s pravdepodobnosťou, ktorá hraničí s istotou, musel vyvinúť aj život, podobný nášmu.