Môj profil 
Predplatné
Jej novelu Exekučného poriadku schválila v stredu (21.9.) vláda. Ministerstvo zverejnilo v tento deň prehľad exekučných konaní za rok 2015. Vlani prišlo na súdy 512.885 nových návrhov na vykonanie exekúcie. Z toho až 178.907 (34,9 percenta) návrhov skončilo v rukách deviatich z celkovo 330 exekútorov. Štyria z nich pritom získali po viac ako 10.000 spisov, piati dokonca po viac ako 20.000 spisov. “Tretinu trhu berie deväť exekútorov, keď vychádzame z čísel za rok 2015,” zhodnotila to Žitňanská.
Súdy sú dnes zavalené zhruba 3,6 miliónmi exekučných spisov, väčšina z nich sú tzv. spiace spisy. Každý štvrtý sudca sa tak dnes v nejakej miere zaoberá exekúciami, čo ministerka považuje za neprípustné. Odhadla, že možno až 70 percent z exekučných spisov sú prípady nemajetných dlžníkov zrelé na zastavenie. Náklady na exekúciu pritom znáša ten, kto ju inicioval. To je najčastejšie štát, ktorého pohľadávky tvoria viac ako polovicu z celkovo vymáhaných. Svojou nečinnosťou pri exekúciách odďaľuje povinnosť zaplatiť.
Súkromný sektor uzavrel zase podľa ministerky dohody s exekútormi a z nevymožených exekúcií nemajetných ľudí platí iba malý paušál. Straty si exekútorské úrady vynahrádzajú z odmien za veľké vymožené pohľadávky. “Náklady celého exekučného systému znáša štát v rámci súdneho systému, zaťažuje to súdny systém a na druhej strane sú nemajetní, u ktorých nie je čo exekvovať,” zhodnotila ministerka s tým, že koncentrácia veľkého množstva podaní v rukách niekoľkých exekútorov je dôsledkom aj cenovej vojny, v ktorej boli niektorí schopní ísť v prípade nevymožiteľných pohľadávok až na nulové odmeny.
V takejto situácii prišla Žitňanská s radom opatrení, jedným z nich je zavedenie paušálnych odmien, ktorých výšku určí ministerstvo vyhláškou. Ministerka vysvetlila, že to znamená prechod z čiastočne trhového systému na prísne regulovaný. “Je paradoxom, že práve ja som k tomu došla, ale v takto nastavenom prostredí som nenašla iný spôsob,” uviedla. Novela Exekučného poriadku predpokladá aj zastavenie exekučného konania do troch rokov v prípade nevymoženia pohľadávky od fyzickej osoby a 1,5-ročnú lehotu pre právnické osoby. Platiť to má zatiaľ pri nových exekúciách.
“Chceme preniesť viac zodpovednosti na exekútora, poveriť ho rozhodovaním o istých otázkach v rámci exekučného konania a to môžeme len vtedy, pokiaľ má nezávislejšie postavenie v rámci celého procesu. Nie vtedy, keď vystupuje ako agent veriteľa,” odôvodnila Žitňanská ďalší návrh, aby exekútori boli vyberaní náhodným spôsobom na krajovom princípe. “Zároveň nám to umožní pripájať jednotlivé exekučné veci voči jednému dlžníkovi, čo znižuje náklady a aj z pohľadu veriteľov to dáva šancu na vymožiteľnosť pohľadávok voči jednému dlžníkovi,” doplnila.
Návrh na náhodný výber exekútora narazil na najväčší odpor. Novela ide do parlamentu s rozporom s mobilnými operátormi či napríklad pôžičkovými spoločnosťami, ktoré zastupujú zamestnávateľské zväzy a so Slovenskou advokátskou komorou. Žitňanská však považuje náhodný výber exekútora za kľúčovú podmienku, aby zmeny priniesli požadovaný efekt. V iných veciach však ustúpila. “Exekútor bude musieť mať zriadenú kanceláriu a byť pripravený tieto veci vybaviť. Nebude môcť mať dlhy voči oprávneným z predchádzajúcich exekúcií, inak nebude zapojený do systému náhodného prideľovania súdnych prípadov. To znamená, na jednej strane viac zodpovednosti u exekútora, ale tomu zodpovedá aj to, že od exekútora budeme viacej očakávať,” uzavrela.
.JPG)
.jpg)
