V stredu zverejnená prognóza predpokladá, že rast hrubého domáceho produktu (HDP) eurozóny zostane stabilný na úrovni 1,2 % v roku 2020 a 2021. V EÚ ako celku sa predpokladá mierny rast na 1,4 % v roku 2020 a 2021. V roku 2019 bol rast EÚ na úrovni 1,5 %.

Výkonný podpredseda EK pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí Valdis Dombrovskis v tejto súvislosti skonštatoval, že aj napriek náročnému prostrediu európske hospodárstvo zostáva na stabilnej ceste s pokračujúcim vytváraním pracovných miest a rastom miezd. Ako možné riziká vníma najmä menej stabilné geopolitické prostredie spojené s obchodnými neistotami. Aj preto by podľa neho členské štáty EÚ mali využívať toto obdobie na uskutočnenie štrukturálnych reforiem na podporu rastu a produktivity a krajiny s vysokým verejným dlhom by mali posilňovať svoju obranu vykonávaním obozretnej fiškálnej politiky.

Eurokomisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni pred novinármi v Bruseli dodal, že výhľad pre európske hospodárstvo je stabilný, aj keď pôjde o utlmený rast v nasledujúcich dvoch rokoch.
“Zaznamenali sme povzbudivý vývoj, pokiaľ ide o znížené obchodné napätie a zabránenie tvrdému brexitu. Stále však čelíme značnej politickej neistote, ktorá vrhá tieň na sektor výroby,” opísal situáciu Gentiloni. A spresnil, že pokiaľ ide o epidémiu nového koronavírusu, je ešte priskoro hodnotiť rozsahu negatívneho ekonomického dosahu pre EÚ.

Zimná prognóza ekonomického vývoja naznačila, že pokračujúce vytváranie pracovných miest, silný rast miezd a podporná zmes politík by mali európskemu hospodárstvu pomôcť udržať cestu mierneho rastu. Hospodársky rast by mali podporiť najmä súkromná spotreba a investície, predovšetkým v stavebníctve. V niektorých členských štátoch EÚ sa tiež očakáva zvýšenie verejných investícií, najmä do dopravnej a digitálnej infraštruktúry.

Spolu s predbežnými znakmi stabilizácie vo výrobnom sektore a možným odstránením poklesu svetových obchodných tokov by to malo umožniť, aby európske hospodárstvo naďalej rástlo, avšak experti EK upozornili, že to zrejme nebude stačiť na posunutie rastu na “vyšší prevodový stupeň”.

Inflácia (harmonizovaný index spotrebiteľských cien) v eurozóne by sa mala zvýšiť na 1,3 % v roku 2020 a 1,4 % v roku 2021 (nárast o 0,1 percentuálneho bodu za oba roky v porovnaní s jesennou prognózou 2019). V EÚ sa prognóza inflácie v roku 2020 zvýšila o 0,1 percentuálneho bodu na 1,5 %. Prognóza na rok 2021 zostáva na 1,6 %.

Komisia upozornila, že sa objavili nové riziká z hľadiska hospodárskeho vývoja. Začiatočná fáza obchodných rokovaní medzi USA a Čínou pomohla znížiť pokles rastu, avšak vysoká miera neistoty v súvislosti s obchodnou politikou USA je stále prekážkou rozsiahlejšieho oživenia podnikateľského náporu. Sociálne nepokoje v Latinskej Amerike ohrozujú hospodársku obnovu tohto regiónu a majú vplyv na zvyšok sveta, rovnako ako aj zvýšené geopolitické napätie na Blízkom východe. Medzi nové hrozby poklesu ekonomiky patrí tiež epidémia koronavírusu. Čím dlhšie bude šírenie epidémie trvať, tým vyššia je podľa EK pravdepodobnosť, že to bude mať dosah na ekonomiku sveta a na podmienky globálneho financovania.

Vzhľadom na to, že budúce vzťahy medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom zatiaľ nie sú jasné, prognózy na rok 2021 sú založené na technickom predpoklade súčasného stavu obchodných vzťahov.

Rast SR bude na úrovni 2,2 % v roku 2020 a 2,6 % v roku 2021

Ekonomický výhľad Slovenskej republiky na roky 2020 a 2021 je optimistickejší než pre Európsku úniu ako celok a pre eurozónu.

Prognóza exekutívy EÚ predpokladá, že rast hrubého domáceho produktu (HDP) eurozóny bude v rokoch 2020 a 2021 na úrovni 1,2 %, kým pre 27-člennú Úniu pre oba roky sa predpokladá mierny rast na úrovni 1,4 %.

Slovensko v roku 2020 by malo dosiahnuť rast HDP vo výške 2,2 % a o rok neskôr by rast mal byť na úrovni 2,6 %. To v tomto roku posúva Slovensko na ôsmu priečku najvyššieho rastu v eurozóne a na 13. priečku v EÚ. Najvyšší tohoročný rast očakáva Malta (4 %). V roku 2021 si Slováci polepšia ako štvrtá najviac rastúca ekonomika v eurozóne (spolu s Luxemburskom) a ôsma v rámci 27-člennej Únie.

Inflácia by mala na Slovensku dosiahnuť v tomto roku 2,5 % a na budúci rok 2,2 %, čo je najvyššie inflačné zaťaženie v eurozóne a tretie najvýraznejšie v EÚ.