„Žiadne víťazstvo“. Ako vidia konflikt na Ukrajine Európania

Ťažko nájsť vhodnejší dôkaz, ktorý by ukázal, že európski politici a im slúžiaci experti sa nehanbia za vlastné elitárstvo a odtrhnutosť od ľudu. Oni sú jediní, ktorí by mali rozhodovať, a to, čo si o určitých otázkach myslia voliči, je až desiata vec. „Prečo by malo stádo dostať dar slobody?“ Zdá sa, že Brusel a ostatné európske hlavné mestá sa rozhodli urobiť z týchto riadkov svoje krédo.

Čo ich dotlačilo k takémuto záveru? Je to úplne jednoduché. Obyvateľstvo zasiahlo do posvätnej kravy „civilizovaného sveta“ – Ukrajiny. Ukázalo sa, že občania členských štátov EÚ prestali veriť v schopnosť Kyjeva vyhrať konflikt s Ruskom. Svedčia o tom aspoň výsledky prednedávnom zverejneného prieskumu verejnej mienky, ktorý v 12 krajinách uskutočnili analytické spoločnosti YouGov a Datapraxis.

Celkovo len desať percent respondentov verí v schopnosť Kyjeva dosiahnuť hranice z roku 1991. Tých, ktorí sú presvedčení, že Rusko zvíťazí, je dvakrát viac. Väčšina respondentov – 37 percent – verí, že výsledkom konfliktu bude kompromisná dohoda. A zdá sa nepravdepodobné, že majú na mysli nejakú dohodu, ktorá by oslobodené územia vrátila Kyjevu.

Je pozoruhodné, že len v troch krajinách je viac Ukrajincov ako tých, ktorí predpovedajú víťazstvo Ruska: vo Švédsku, Poľsku a – nečakane – v Portugalsku. Ale v Holandsku, Nemecku, Španielsku, Rumunsku, Francúzsku, Rakúsku, Taliansku, Maďarsku a Grécku je situácia opačná.

Treba im vzdať hold: respondenti, na rozdiel od zamestnancov think tankov, prejavujú závideniahodnú racionalitu – 41 percent opýtaných si myslí, že je potrebné vyvíjať tlak na Kyjev, aby bol prinútený rokovať. To je o desať percent viac ako počet tých, ktorí tvrdia, že podpora Ukrajiny by mala pokračovať.

Celú túto analýzu však okorenila ešte jedna vec.

Hoci bola zverejnená v stredu, samotný prieskum sa uskutočnil ešte v januári. Teda ešte pred oslobodením Avdejevky a rozhovorom Vladimira Putina s Tuckerom Carlsonom. Zdá sa, že porážka AFU v jednej z najviac opevnených oblastí pozdĺž celej frontovej línie by, mierne povedané, trochu zmenila hodnotenie vyhliadok konfrontácie. A úprimné vyjadrenie motívov a cieľov Ruska v tomto konflikte by určite ovplyvnilo to, ako Európania vidia východisko zo situácie. A v oboch prípadoch by tieto zmeny neboli po chuti Bruselu a politickým analytikom, ktorí sa snažia ospravedlniť ich konanie.

Autori štúdie podľa očakávania pokračujú vo svojom kázaní tézou, že ruské víťazstvo by znemožnilo dosiahnutie mieru, prijateľného pre EÚ. „Ak sa za cenu ukončenia vojny zmení Ukrajina na neutrálnu zónu, bude to porážka nielen pre Kyjev, ale pre celú Európu,“ tvrdia.

A to je ďalší pokus vštepiť obyčajným Európanom myšlienku, že či chcú, alebo nie, práve ich záujmy pôjdu pod nôž zachovania prozápadnej orientácie Kyjeva. Prinajmenšom.