Ministerstvo upozorňuje, že prípad, na ktorý sa odvoláva Zoltán Tarr, sa týkal konkrétnych procesných otázok a samotnú existenciu povojnového právneho rámca nespochybnil ani Európsky súd pre ľudské práva, ani Ústavný súd SR. „Slovenská republika dlhodobo garantuje ochranu práv príslušníkov národnostných menšín, vrátane maďarskej menšiny, v súlade s európskymi štandardmi a medzinárodnými záväzkami,“ prízvukuje MZVaEZ SR. Zároveň zdôrazňuje, že historicky citlivé otázky nesmú slúžiť na politickú konfrontáciu alebo na vytváranie obrazu krajiny porušujúcej princípy právneho štátu.

Slovenská republika je podľa rezortu diplomacie pripravená viesť vecný a vzájomne sa rešpektujúci dialóg so svojimi partnermi, vrátane Maďarska, no zároveň odmieta jednostranné a politicky motivované interpretácie tejto problematiky.

Maďarský minister Tarr v stredu privítal rozhodnutie Ústavného súdu v prípade dedičstva pozemku maďarským občanom Miklósom Bositsom ako „míľnik“ pre práva etnických Maďarov na Slovensku. Na sociálnej sieti uviedol, že Slovensko sa pokúsilo skonfiškovať majetok rodiny Bositsovcov na základe protimaďarského dekrétu z roku 1945, teda osemdesiat rokov po jeho prijatí. „Dúfame, že toto rozhodnutie im konečne umožní slobodne uplatňovať si svoje vlastnícke práva,“ napísal na Facebooku a dodal, že rozhodnutiu Ústavného súdu chýba širší precedens pre tisíce podobných prípadov. Podľa jeho slov sa súd vyhol hlavnej otázke, či je možné niekomu zabrať pôdu bez náhrady iba preto, že pôvodný vlastník bol Maďar. Tarr tiež ocenil Maďarskú alianciu a nezávislých právnikov za dokumentáciu, že „Slovensko od roku 1991 systematicky zaberá pozemky dedičom maďarských a nemeckých rodín,“ pričom mnohí z dotknutých sa identifikujú už ako Slováci.