Neposlúchnete eko-agendu, očakávajte trest. Slovensko odhlasovalo klimatickú rezolúciu OSN

Ako funguje zastúpenie SR v OSN

Najprv sa pozrime, ako funguje systém: Stála veľvyslanecká misia SR pri OSN sa riadi pokynmi Ministerstva zahraničných vecí SR (resp. vlády SR). Predstaviteľom misie je od roku 2024 Peter Hulényi, ktorého životopis vás nenechá na pochybách, pokiaľ ide o odbornosť a skúsenosť. Avšak o autonómnom hlase jednotlivca môžeme hovoriť len ťažko – jeho úlohou nie je samostatne premýšľať a konať. Na to sú ministri, poťažmo vláda.

Takže: Slovensko „koordinuje” svoje kroky pri hlasovaní o klimatických smerniciach na medzinárodnej úrovni. V rámci EÚ je to jasné – sme súčasťou stratégie boja proti klimatickej zmene (študijný materiál nájdete napríklad TU, analýzu postojov jednotlivých politických subjektov u nás prečítate TU). Dostávame sa tak do roviny, ktorá sa už stáva „zvykovým právom” – vláda doma hovorí tak, vonku hlasuje onak. Veď práve zástupcovia koaličných strán sú hlasnými kritikmi zelenej dohody a radikálnych plánov (emisné povolenky ako istá forma „dane”) „bezuhlíkovej” budúcnosti.

Lenže naše zahraničné záväzky (vrátane Parížskej dohody, podpísanej ešte prezidentom Kiskom Slovensko podpísalo Parížsku klimatickú dohodu | ENERGIE-PORTAL.SK) nepustia…

Takže na pôde OSN stlačíme „ten druhý” gombík

Ako keby sme definitívne podľahli tlaku Bruselu i environmentálnych organizácií a podobných neziskoviek – Amnesty International hovorí v súvislosti so stavom klímy o kríze ľudských práv, týkajúcej sa súčasných i budúcich generácií. Ale naša suverenita ostala kde? „Silný” hlas rezortného ministra kde?

A keď už hovoríme o nevyhnutnosti koordinovať kroky s Bruselom, potom prečo si Česko (ako jediná krajina EÚ) dovolilo demonštratívne zdržať sa hlasovania? Že by tam bol zdravý rozum a ochrana občana aj s ekonomikou pred dopadmi ETS2 na prvom mieste?

Mohli sme vyslať aspoň symbolický signál, že malé štáty by nemali preberať zodpovednosť za skutočne znečisťujúce mega-ekonomiky veľmocí.

Celkové dáta hovoria, že 141 štátov hlasovalo ZA, 28 sa zdržalo a 8 bolo PROTI (Rusko, USA, Irán, Saudská arábia…). Odporcov rezolúcie už liberálne médiá zhadzujú ako „vývozcov ropy”, lenže bez tej ropy by ste sa, priatelia, ani vy dnes nedopravili do kancelárie (pardon, Valloslava preferuje pred hladkou premávkou pruhy pre „bajky”, zabudol som).

Generálny sekretár OSN Antonio Guterres výsledok hlasovania privítal s nadšením, že ide o potvrdenie medzinárodného práva (keďže Medzinárodný súdny dvor sa vlani vyjadril, že eviduje priam existenčnú krízu), klimatickej spravodlivosti, a zodpovednosti chrániť národy pred eskalujúcou situáciou. Svojimi výrokmi sa teda prikláňa na Leyenovej stranu, keď hovorí o najlepšom energetickom riešení v súvislosti s prírodnými obnoviteľnými zdrojmi – vraj sú preukázateľne najlacnejšie a najbezpečnejšie.

No dobre, a budeme pri závislosti na týchto zdrojoch ako primárnych schopní konkurovať napríklad Číne?

Odpoveď každý z vás pozná, ale na verejných fórach ju nikto nepovie nahlas. Lebo sa to nepatrí – museli by priznať, že sa po celý čas mýlili, keď tvrdili, ako nás nejaké veterné mlyny učinia schopnými v agresívnej ekonomickej súťaži.

Pravda, evidujeme ohlasy volajúce po návrate k jadru – ktoré si Nemci sami dobrovoľne odpojili vo svojom ideologickom eko-ťažení, ale kým sa Únia pozbiera, bude ďalej zaostávať rovnako, ako v oblasti technológií (samostatné analýzy sme priniesli k týmto témam už neraz).

Vo vyhlásení OSN sa potom stretávame s typickým prvkom týchto elít, na hony vzdialených reálnemu životu, a tým je vnútorné protirečenie. Píšu totiž, že štátne klimatické politiky (prechod od fosílnych palív v obnoviteľným zdrojom) majú súčasne udržať a ochrániť životný štandard obyvateľstva. Jedno s druhým sa však, obávam sa, vylučuje…

Takže veľa šťastia, dámy a páni z Valného zhromaždenia OSN. Vy do vrecka hlboko mať nebudete tak či onak.

Mimochodom, čo na to všetko povie Tomáš Taraba? Či tam je teraz prvoradá mediálna kauza s Andrejom Dankom?