Pokúsim sa pre  objektivitu priblížiť  známe okolnosti tohto prípadu. Pre úplnosť uvádzam, že som v rokoch 1991 až 1998 pôsobil na Kube najprv ako obchodný radca na ambasáde ČSFR a po otvorení slovenského veľvyslanectva  od 1. januára 1993 ako chargé d‘affaires Slovenskej republiky na Kube. A práve v súvislosti so zostrelením dvoch malých civilných lietadiel pri kubánskom pobreží bol na protest našej vlády zrušený návrh na povýšenie diplomatických vzťahov na úroveň veľvyslancov. Uvedený incident sa stal 24. februára 1996 približne medzi 15:20 – 15:27 miestneho času (EST) nad Floridským prielivom severne od Kuby. Kubánske stíhačky MiG-29 vtedy zostrelili dve civilné lietadlá Cessna organizácie Hermanos al Rescate (Bratia na záchranu) v krátkom časovom odstupe niekoľkých minút. Zahynuli štyria členovia organizácie Carlos Costa, Pablo Morales, Mario de la Peña a Armando Alejandre Jr. Tretie lietadlo pilotované José Basultom uniklo späť smerom k Miami.

Čo vlastne bola organizácia Hermanos al Rescate?

Skupinu založili kubánski exulanti v Miami začiatkom 90. rokov minulého storočia. Pôvodne mala humanitárny cieľ, ktorým bolo vyhľadávanie kubánskych utečencov na člnoch vo Floridskom prielive, navigovať americkú pobrežnú stráž a zachraňovať balseros (utečencov na provizórnych plavidlách). Postupne sa však organizácia začala, najmä pod vplyvom kubánskych emigrantov,  angažovať aj politicky proti režimu Fidela Castra. Ich malé lietadlá niekoľkokrát prenikli do kubánskeho vzdušného priestoru a zhadzovali letáky s protivládnymi odkazmi priamo nad Havanou. Kubánska vláda to samozrejme považovala za provokáciu a narušenie svojho vzdušného priestoru.  Napätie sa stupňovalo najmenej dva roky a Kuba opakovane dôrazne protestovala proti preletom lietadiel organizácie. Americké úrady dokonca varovali vodcu skupiny José Basulta, že Kuba môže reagovať silou. V januári 1996 sa narušenia kubánskeho vzdušného priestoru zopakovali a lietadlá opäť zhadzovali letáky nad Havanou. Kubánska vláda sa rozhodla dať armáde oprávnenie zabrániť  ďalším letom podľa niektorých zdrojov aj tým najradikálnejším spôsobom, t. j. zostrelením. Organizácia bola zároveň úspešne infiltrovaná  kubánskymi agentmi, ktorí poskytovali Havane podrobné informácie o letoch.

Incident z 24. februára 1996

Tri malé civilné lietadlá Cessna odštartovali z Miami s úmyslom pokračovať v provokáciách a zhadzovať letáky nad kubánskym územím. Dve z nich zostrelili kubánske stíhačky MiG-29 a tretiemu sa podarilo uniknúť. Podstatou sporu bolo najmä to, kde sa lietadlá nachádzali v čase zásahu. Kuba tvrdila, že narušili kubánsky vzdušný priestor, kým USA a neskoršie vyšetrovanie IATA (International Civil Aviation Organization) tvrdili, že boli v medzinárodnom priestore. Vyšetrovanie ICAO tiež konštatovalo, že Kuba neposkytla civilným lietadlám štandardné varovanie ani pokus o eskortovanie či prinútenie pristáť, čo je v rozpore s medzinárodnými pravidlami pre zachytávanie civilných lietadiel. Medzinárodné spoločenstvo reagovalo veľmi tvrdo vzhľadom na skutočnosti, že kubánski piloti údajne nevyužili žiadnu procedúru podľa pravidiel IATA.

Tvrdú reakciu Kuby možno pripísať najmä skutočnosti, že Kubánske vedenie vnímalo skupinu nie ako humanitárnu organizáciu, ale ako protivládne exilové zoskupenie, psychologickú a propagandistickú hrozbu a ako pokus o destabilizáciu režimu.

Udalosť však treba to vidieť aj v kontexte:

• Kuba mala dlhú históriu konfliktov s exilovými skupinami podporovanými z USA,
• existovali predchádzajúce ozbrojené akcie proti Kube,
• režim bol po rozpade ZSSR veľmi oslabený počas tzv. „Período Especial“.

Následky incidentu

Incident vyvolal obrovskú medzinárodnú kritiku. Americký prezident Bill Clinton zostrelenie ostro odsúdil, USA sprísnili sankcie voči Kube a OSN spolu s OAS (Organizácia amerických štátov) kritizovali použitie sily proti civilným lietadlám. Problematickou zostáva aj  interpretácia výsostných a teritoriálnych vôd a vzdušného priestoru, čo umožňuje aj rôzny a tendenčný výklad okolností miesta zostrelenia lietadiel. Interpretácia teritoriálnych vôd a vzdušného priestoru je založená na medzinárodnom práve, ale v praxi často vznikajú spory o to, kde presne hranica vedie, kto ju porušil a aké opatrenia sú legálne.

V prípade Kuby a zostrelenia lietadiel Hermanos al Rescate bol práve toto hlavný predmet sporu, ktorý nebol nikdy objektívne s konečnou platnosťou vyriešený. V realite štáty často interpretujú „ohrozenie suverenity“, čo bol hlavný argument kubánskej strany,  veľmi široko.

Tento stav nastáva najmä počas vojenského napätia, pri podozrení zo špionáže, pri politických provokáciách alebo pri konfliktoch medzi štátmi. V prípade USA a Kuby to bolo pretrvávajúce napätie vo vzájomných vzťahoch.

Možno uviesť aj niektoré príklady podobných incidentov z medzinárodnej praxe. Sovietsky zväz zostrelil KAL 007 (1983), kde sa skoro s istotou potvrdila účasť západných tajných služieb na narušení navigačného systému kórejského lietadla, USA zostrelili v roku 1988 lietadlo Iran Air 655 údajne zámenou za iránsku stíhačku a napokon Rusko/Turecko/Sýria mali viacero incidentov pri hraniciach. V širšom medzinárodnom kontexte však posledná aktivita americkej administratívy vyznieva po pretrvávajúcich vyhrážkach voči kubánskemu režimu veľmi zvláštne. Najmä, keď USA bez súdu posielajú na dno lode v Tichom oceáne a v Mexickom zálive v medzinárodných vodách tvrdiac, že išlo o pašerákov drog. Klasický západný dvojitý kilometer, v tomto prípade už asi niekoľkokilometer.

Stretnutie D. Trumpa s čínskym prezidentom a riešenie otázok aj Tajvanu, následná návšteva V. Putina v Číne môžu vytvoriť domnienku, že sa začína proces vytvárania nového multipolárneho globálneho usporiadania sveta. Venezuelský alebo iránsky model riešenia problému Kuby je však pre USA prakticky nerealizovateľný. Vojenskú alternatívu im výrazne  komplikuje takmer dvojmiliónová  kubánska menšina s volebným právom a v neposlednom rade veľmi zraniteľná základňa Guantanámo, ktorá leží pod veľkou priehradou, ktorú stačí Kubáncom len odpáliť.

Okrem toho, každý Kubánec na Floride má na Kube príbuzných a D. Trumpovi by sa ťažko odôvodňoval zásah proti nim, nech by bola motivácia akokoľvek ušľachtilá. Nedávna návšteva riaditeľa CIA a rokovanie s kubánskym náprotivkom so súčasnou ponukou „humanitárnej“ pomoci  100 miliónov dolárov naznačuje skôr možnosť snahy o nejakú formu dohody o odovzdaní moci a vytvorenia medzinárodne aj interne akceptovateľnej alternatívy. Nechajme sa však prekvapiť, lebo vypočítať konanie súčasného prezidenta USA je rovnako ťažká úloha ako vyriešiť kvadratúru kruhu.