Šaško vystúpil na Globsecu. (NE)prekvapivé vyjadrenie o očkovaní. Chýbal jasný postoj

Šaško na konferencii diskutoval s riaditeľkou Estónskeho úradu verejného zdravotníctva Birgit Laovou a Williamom H. Marksom z Harvard Business School v Bostone. Zhodli sa, že komunikácia o očkovaní je dôležitá. Podľa Laovej je problém, že do nej vlády často nechcú investovať a len málo ľudí by chcelo byť „influencermi očkovania“.

Šaško na to reagoval, že na Slovensku je teraz v tomto ohľade špecifická situácia, lebo jeden z vládnych splnomocnencov je úplne proti očkovaniu. „A ja ako minister – hoci sa nepovažujem za influencera – vediem kampane, skúšam to. Je veľmi dôležité pochopiť, že svet nie je čiernobiely a musíte byť schopní komunikovať aj s tými, o ktorých si myslíme, že nemajú pravdu,“ podotkol.

Ak spolu ľudia nebudú komunikovať, dochádza podľa neho k radikalizácii a extrémizmu v rôznych oblastiach vrátane medicíny či špecificky očkovania. Podľa neho existuje priama súvislosť medzi dôverou v systém a napríklad očkovaním. „Na Slovensku je toto percento obrovské. Je dôležité to neignorovať,“ podotkol. Nie je podľa neho náhoda, že väčšina dezinformačných kampaní o očkovaní sa vyskytuje v krajinách strednej a východnej Európy, nie napríklad v Škandinávii či Holandsku. „Niektoré krajiny sú na tom v uvedených regiónoch (strednej a východnej Európy, pozn. TASR) už lepšie, ale niektoré majú ešte čo robiť, vrátane Slovenska,“ dodal.

Diskutujúci hovorili tiež o tom, či sa svet dostatočne poučil z pandémie COVID-19 a či sú európske krajiny na prípadnú ďalšiu pandémiu lepšie pripravené. Zhodli sa, že hoci toho od skončenia pandémie mnoho urobili, úplne pripravené nie sú. „Čo nás pandémia naučila, je, že oveľa lepšie vieme, čo treba urobiť, ale potom to uviesť do reality je iný príbeh,“ podotkol Šaško.

Marks poukázal na to, že čím viac času od skončenia pandémie uplynulo, tým menej krajiny investujú do pripravenosti. Podľa neho je pravdepodobné, že ďalšia pandémia nastane oveľa skôr, ako si ľudia myslia. Ak európske krajiny niektoré z problémov či už v dodávateľskom reťazci alebo vlastnej výrobe liekov a materiálov okamžite nevyriešia, bude to problém. Upozornil na to, že nie všetky európske krajiny definujú zdravotnícky materiál či jeho výrobu ako kritickú infraštruktúru. Podľa neho to však je kľúčovou súčasťou obrany.

S tým súhlasil aj Šaško a ako príklad uviedol výstavbu novej vojenskej nemocnice v Prešove. Označil to za kreatívny model, ako presunúť časť dvojpercentného výdavku HDP na obranu do civilných projektov. „Vďaka tomu staviame úplne novú nemocnicu. Musíte byť kreatívni, pretože v tom je tiež rigidita – ako obhajovať a vysvetľovať, prečo nekupujete bomby alebo čokoľvek iné, ale staviate nemocnicu – no pretože to je východné krídlo NATO,“ vysvetlil slovenský prístup.

Projekt prešovskej nemocnice v posledných týždňoch skomplikovali zistenia o nízkej kvalite nosných betónových stĺpov, z ktorých mnohé nespĺňajú požadovanú nosnosť. Stavba bola preto pozastavená a minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) oznámil, že viaceré stĺpy sa budú musieť zbúrať. Stavba sa tak predĺži aj predraží.