Môj profil 
Predplatné
V roku 2006 zasadili slovenskí poľnohospodári 30 hektárov takýchto rastlín. Po dobu dvoch rokov sa plochy obsadené geneticky modifikovanými plodinami zvýšili o 1900 hektárov na 1930 hektárov. Po 10 rokoch je však v súčasnej dobe ich kultivácia zastavená, hlási gmoobzor.com.
Ako uvádza správa USDA, dopyt po geneticky modifikovaných potravinách vrátane mäsa a mliečnych výrobkov získaných zo zvierat kŕmených geneticky modifikovaným krmivom, stále klesá. Na tento proces majú vplyv mimovládne organizácie, aktivisti a spotrebitelia.
Uvádza sa, že “tam, kde slovenská vláda skôr podporovala biotechnológiu, zmenila svoje stanovisko, pravdepodobne v reakcii na správy mimovládnych organizácií a aktivistických skupín”.
Konkrétne v roku 2016 zorganizovala jedna skupina proti GMO petíciu “Pre zdravé potraviny a Slovensko bez geneticky modifikovaných organizmov”, ktorá mala viac ako 18 300 podpisov. Petícia bola predložená ministerstvu poľnohospodárstva, ktoré odpovedalo priaznivo pre túto skupinu, pričom skonštatovalo, že ambíciou je urobiť Slovensko “zónou bez GMO”.
“V súčasnosti sa kreujú právne predpisy, ktoré by zabezpečili obmedzenie alebo zákaz pestovania týchto plodín na vnútroštátnej úrovni, uvádza sa v dokumente.
V analýze sa tiež píše, že slovenskí poľnohospodári začali pestovať geneticky modifikované plodiny v roku 2006 a vrcholom produkcie bol rok 2008. Od roku 2010 však výmera produkcie modifikovanej kukurice dramaticky klesla, až kým v roku 2017 poľnohospodári úplne zastavili túto výsadbu.
Taktiež sa konštatuje, že Slovensko zatiaľ neprijalo žiadne stanovisko k novým Breeding technológiám a čaká na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora. Na Slovensku sa v rámci komerčnej produkcie alebo vývoja nenachádzajú žiadne geneticky upravené alebo klonované zvieratá.
.JPG)
.jpg)
