Bratislava 6. júla 2019 (SITA/HSP/Foto:SITA-Martin Medňanský)

Predseda Výboru NR SR pre zdravotníctvo Štefan Zelník (SNS) chce vyvíjať maximálne úsilie, aby sa výdavky zdravotníckych zariadení zosúladili s príjmami zdravotných poisťovní. “Po letnej prestávke nás čaká otázka rozpočtu pre rok 2020,” uviedol pre agentúru SITA, keď analyzoval tohtoročné procesy v zdravotníctve a predpokladal svoje nasledujúce úsilie v pozícii predsedu výboru

Expert národniarov na zdravotníctvo kriticky nahliada na nedokončenú stratifikáciu nemocníc. “Stále je otvorená otázka typizácie alebo rajonizácie nemocníc (stratifikácia),” uviedol. Ide v princípe o zadefinovanie funkčnej typológie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorá na Slovensku bola pred rokom 2004. Stratifikácia má podľa neho zabezpečiť, aby sa opäť menej časté a náročné ochorenia sústreďovali do vysokošpecializovaných pracovísk. Tým sa má zlepšiť kvalita a bezpečnosť zdravotnej starostlivosti pre pacienta.

Podľa predsedu zdravotníckeho výboru sa nedarí znižovať vnútorný dlh rezortu aj napriek stámiliónovému oddlžovaniu a zavedeniu ozdravných plánov. Ako uviedol, dlh narastá najmä pre absenciu cenotvorby a dlhodobého podfinancovania. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti podľa neho odkladajú investície do infraštruktúry, teda obnovy budov a prístrojovej techniky. Dlh v zdravotníctve na konci minulého roka dosiahol takmer 781 miliónov eur.

“Je nespochybniteľné, že starnutie obyvateľstva, častý výskyt chronických a civilizačných chorôb, vývoj nových liekov, zavádzanie inovatívnych postupov liečby, technológií, implementácia elektronizácie zdravotníctva, nedostatok lekárov a sestier, nárast byrokracie a investičný dlh vytvárajú a budú vytvárať neustály tlak na verejné financie,” konštatoval Zelník.

Vláda by podľa neho spolu s Ministerstvom financií a Ministerstvom zdravotníctva mali bezodkladne prijať opatrenia na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti rezortu. “Rozpočet pre zdravotníctvo na rok 2019 považujem za nedostatočný, pretože nerieši jeho nepriaznivú situáciu a nezabezpečuje jeho trvalo udržateľný rozvoj,” pripomenul.

Ministerstvo zdravotníctva v reakcii uviedlo, že zmeny budú v prípade stratifikácie implementované postupne. “V horizonte 11 rokov pacientom prinesú kvalitnú, bezpečnú a dostupnú zdravotnú starostlivosť,” konštatovalo MZ. Ministerstvo tiež pripomenulo, že projekt Zdravá zmena, ako stratifikáciu nazýva, prinesie do systému prvýkrát v histórií Slovenska merateľné kritériá výsledkov liečby. Zadefinuje aj pravidlá pre novú minimálnu sieť nemocníc, ktorá sa oproti súčasnosti niekoľkonásobne zvýši.

Ako ďalej uviedlo MZ, proces oddlžovania je nastavený transparentne a efektívne s dôrazom na férovosť vynaložených prostriedkov a ministerstvo postupuje v súlade s vládou schválenou koncepciou oddlžovania. “Pokiaľ ide o 13 fakultných a univerzitných nemocníc – sú to najväčšie zdravotnícke zariadenia, kde sa pacientom poskytuje tá najnáročnejšia zdravotná starostlivosť,” konštatovalo ministerstvo a dodalo, že štátne fakultné a univerzitné nemocnice vykonávajú tie najdrahšie výkony. “Situáciu pri zlepšovaní finančnej kondície nemocníc komplikuje aj vysoký podiel osobných nákladov v pomere k výnosom od zdravotných poisťovní, ktorý sa medziročne zvyšuje,” informovalo MZ.

“Ministerstvo zdravotníctva vždy robí všetko pre to, aby bolo v sektore toľko peňazí, koľko reálne potrebuje. Čo sa týka celkového objemu, do sektora išlo z rozpočtu tento rok 5,2 miliiardy eur,” reagoval rezort na Zelníkove slová o nedostatočnom rozpočte. “V uplynulých týždňoch bol rezort zároveň dofinancovaný sumou asi 90 miliónov eur. Aktuálne čakáme na vývoj daňovej prognózy v septembri,” informovalo ministerstvo.

Zelník v tomto roku ocenil zavedenie skríningových programov, ktoré iniciovalo ministerstvo zdravotníctva. Pozitívne vníma aj zvýšenie rozpočtu. “Som rád, že po náročných rokovaniach na úrovni predsedu Výboru pre zdravotníctvo, predsedu Výboru pre rozpočet a menu a za účasti ministra financií sa podarilo pre rok 2019 navýšiť rozpočet pre zdravotníctvo o 50 miliónov eur,” uviedol.

Prínosom do budúcnosti podľa neho bude aj posilnenie dopravnej zdravotnej služby alebo klinický audit. “V prvom rade ide o posilnenie práv pacienta pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Klinický audit bude systematicky preverovať a hodnotiť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, či dodržiavajú diagnostické, liečebno-terapeutické štandardy a postupy,” konštatoval.

Pripomenul aj prijatie novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorá umožňuje dovzdelávanie absolventov stredných zdravotníckych škôl. “Doteraz sa mohli absolventi dovzdelávať len tam, kde sídlila fakultná nemocnica. Po novom budú môcť absolvovať odbornú prípravu vo fakultných, ale aj vo všeobecných nemocniciach. Absolventi stredných zdravotných škôl nebudú musieť za dovzdelávaním cestovať desiatky či stovky kilometrov,” dodal Zelník.