Kyjev 21. júla 2019 (SITA/AP/HSP/Foto:TASR/AP/Ukrainian Presidential Press Office)
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj by chcel, aby parlament, ktorý vzíde z nedeľňajších parlamentných volieb, zrušil poslaneckú imunitu. Povedal to v nedeľu ukrajinským novinárom bezprostredne po tom, ako odvolil aj so svojou manželkou Olenou. Práve Zelenského strana by mala podľa predvolebných prieskumov všetkých agentúr vo voľbách vysoko zvíťaziť
Strana Sluha ľudu, odvodzujúca svoj názov od rovnomenného televízneho seriálu, v ktorom hral Zelenskyj hlavnú rolu, by mala získať podľa rôznych agentúr od 39 do 52 percent hlasov.
Zelenskyj zvolal predčasné voľby krátko po svojom nástupe do úradu, a to napriek tomu, že riadne voľby sa mali konať už v novembri tohto roku. Prezident si chce ich prostredníctvom zaistiť čím skôr väčšinu v parlamente, ktorú momentálne nemá.
Na druhom mieste v predvolebných prieskumoch bolo zoskupenie Opozičná platforma – Za život, ktorému rôzne agentúry predpovedali zisk medzi 10 a 15 percentami. Ide o proruskú a euroskeptickú koalíciu pod vedením oligarchu Viktora Medvedčuka, blízkeho priateľa ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý je aj krstným otcom jeho dcéry.
Na treťom a štvrtom mieste nasledujú strany bývalého prezidenta Petra Porošenka Európska solidarita a expremiérky Julije Tymošenkovej Všeukrajinské združenie Otčina, ktoré chce obe voliť 7 až 10 percent rozhodnutých voličov.
Predbehnúť ich však ešte podľa niektorých agentúr môže nová liberálna proeurópska strana Hlas, ktorú založil spevák ukrajinskej rockovej kapely Okean Elzy Svjatoslav Vakarčuk. Tej niektoré agentúry predpovedajú zisk tesne pod 10 percent, podľa iných je však pod 5-percentnou hranicou zvoliteľnosti.
Mimo parlamentu by mali podľa prieskumov skončiť obe nacionalistické strany, ktoré majú blízko ku krajnej pravici, teda Všeukrajinský zväz Sloboda a Radikálna strana, a tiež strana Ukrajinská stratégia súčasného premiéra Volodymyra Hrojsmana.
Poradie strán v predvolebných prieskumoch sa však nemusí nakoniec príliš podobať na konečné zloženie budúceho parlamentu. Z celkového počtu 424 kresiel sa totiž len o 225 rozhoduje pomerným systémom, zatiaľ čo 199 kresiel prislúcha k jednomandátovým obvodom, kde si zmerajú sily v priamych súbojoch lokálni politici.