Môj profil 
Predplatné
Radikálne feministky dotiahli svoju predstavu o rodovej rovnosti v poslednej dobe k úplnej “dokonalosti”. Napríklad, austrálski vojaci už nemajú pri vojenských operáciách chrániť všetkých civilistov, ale predovšetkým ženy.
“V novej doktríne Kráľovského austrálskeho letectva (RAAF) “Gender v leteckých operáciách” sa napríklad môžeme dočítať, že zničenie kľúčového mosta, po ktorom sú distribuované zbrane nepriateľovi, môže mať výrazný vplyv na život miestnych civilistov, najmä žien. Tie totiž potom napríklad budú nútené chodiť po neznámych, málo osvetlených cestách a bude im viac hroziť znásilnenia, ktoré im vlastne hrozí už tak, pretože je vojna,” vysvetľuje poslanec.
Z celého toho má pocit, akoby sa časť zeme “jednoducho zbláznila.” “Vojaci majú mať úlohu ochrancov životov všetkých obyvateľov danej oblasti, nevidím dôvod robiť z nich bojovníkmi za sociálnu spravodlivosť! Možno to niekto berie ako skvelý krok vpred, osobne sa ale oprávnene obávam, že ak sa s týmto rodovým prístupom bude pokračovať, stratí armády svoju bojaschopnosť.”
Vlastne ho to už ani veľmi neprekvapuje, lebo je to len jedným z mnohých paradoxov, ktorých je súčasný radikálny feminizmus plný.
Paradoxy súčasného feminizmu
Medzi ďalšie paradoxy feminizmu patrí napríklad prístup k verejnému vystavovaniu žien. “Pred časom som písal o výstave Voayer, kde sa ľudia mohli aj na intímnych miestach dotýkať skutočných nahých žien spútaných v sexuálne ponižujúcich pozíciách.”
Riaditeľka Českej ženskej loby Jana Smiggels Kavková s tým nemala žiadny problém. Naopak s decentnými aktmi problém mala. “Práve Kavková totiž spoločne ešte s rodovo expertnou komorou a Kongresom žien stála za stiahnutím výstavy fotografií Karla Rychtera v Akadémii vied s tým, že svojimi aktmi ženu degradoval len na sexuálny objekt.”
“Neškodné akty a pin-up obrázky žien vadia, ale spútané ženy pre verejné sadomasochistické praktiky sú OK.”
Ďalším paradoxom je, že tí istí ľudia, čo odmietajú vystavovanie nahoty, potom jasajú nad aktivistky z Femen, ktoré sú polonahé schopné protestovať dokonca aj v kostoloch.
“Nikto im nebráni protestovať proti cirkvi, ale pri ich tlaku na hyperkorektnosť by som očakával, že ich protest bude mať aspoň nejakú úroveň. Ale čo sa vlastne čudujem, keď jedna aktívna členka Femen v Kyjeve motorovou pílou (samozrejme pri tom bola hore bez) na protest proti prenasledovaniu skupiny Pussy Riot odrezala kríž venovaný obetiam stalinského Holodomor v 30. rokoch minulého storočia. Viac úcty si asi zaslúžia polonahé aktivistky ako obete Stalinových zverstiev,” podotýka sarkasticky Zdechovský.
Ďalším paradoxom bojovníčok a bojovníkov za práva žien je bojovať proti zahaľovaniu žien a zároveň obhajovať nosenia šatiek ako symbolu diverzity, ktorá posilňuje spoločnosť.
“Napr. premiérka Nového Zélandu vystupovala po útokoch na mešity v šatke ako výraz solidarity s moslimami a nepochybne aj kvôli tomu, aby splnila to, čo sa od súčasných progresívnych politikov či političiek vyžaduje. Lenže aj tu narážame na jednu drobnú ťažkosť. Šatka je bojovníčkami za práva žien v krajinách ako Irán vnímaný ako symbol útlaku. Feministky v týchto krajinách by z nej preto rozhodne radosť nemali,” vysvetľuje poslanec, ktorý podotýka, že s podobnými paradoxmi by mohol pokračovať ešte dlho.
Posadnutosť rodom je aj problémom EÚ
“Netajím sa tým, že mi nad mnohými postojmi rodových feministiek aj feministov zostáva rozum stáť.”
Fanatického presadzovania rodovej rovnosti bohužiaľ nie je ušetrená ani EÚ, ktorej súčasťou sú orgány určené špeciálne na presadzovanie tejto agendy. Jedným z takýchto orgánov je Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE), ktorý ako na bežiacom páse produkuje publikácie ako Gender in sport, Gender in Environment and Climate Change, Gender in Maritime Affairs and Fisheries či Gender and Digital agenda. Rodovou agendou sa zaoberá aj Výbor Európskeho parlamentu pre práva žien a rodovú rovnosť (FEMM).
“V minulosti bolo preto Európskym parlamentom schválené už niekoľko desiatok rezolúcií, ktoré fakticky požadovali mj. aj sociálne inžinierstvo v podobe úplného odbúrania spoločenských rozdielov medzi pohlaviami. Ešte nepríjemnejšie ale môže byť schválenie záväznej legislatívy.”
V novembri 2012 predložila Komisia návrh smernice, ktorá ma zlepšiť rodovú vyváženosť. V návrhu sa požadovalo aspoň 40% zastúpenie menej zastúpeného pohlavia. “Návrh ale našťastie neprešiel. Nie je ale vylúčené, že sa v budúcnosti môže na stole objaviť rovnaký, či veľmi podobný návrh, kedy sa človek občas sám seba pýta, prečo vlastne neriešime aj kvóty pre baníctvo, smetiarov či murárov, keď je tak potrebná rovnosť,” pýta sa Zdechovský.
Celkovo bolo na agendu rodovej rovnosti v rokoch 2014 – 2020 vyčlenených z prostriedkov EÚ 6,17 miliardy eur. Z prostriedkov EÚ je tiež dlhodobo financované napr. Najvýznamnejšie feministická lobbystická organizácie European Women ‘Lobby, ale aj ďalšie organizácie vrátane.
Do konca mája vypísala Komisia verejnú konzultáciu na názory na gender
“Pri pohľade na excesy bojovníčok a organizácií za práva žien je jasné, že EÚ nepochybne potrebuje reformu aj v oblasti týkajúcej sa pohlavia. Posadnutosť rodovú agendou, kedy sú presadzované zmeny už nezriedka vyložene kontraproduktívne, musí skončiť.”
Preto bude podľa Zdechovského potrebné v budúcom období zohľadniť jednak presadzované legislatívy, ale tiež zacielenie peňazí. “Ak treba, zrušíme už vyššie spomínanú agentúru EIGE a agendu čiastočne presunieme pod agentúru pre základné práva FRA, EÚ nielen zoštíhlime, ale začneme meniť priority tak, aby sa prestali riešiť pseudoproblémy a naopak bolo viac času na veci, ktoré naozaj zaujímajú väčšinu občanov EÚ a má opodstatnenie pri nich mať jednotný celoeurópsky prístup.”
V tejto súvislosti poslanec upozorňuje na skutočnosť, že Európska Komisia vyhlásila verejnú konzultáciu za cieľom zhromaždiť názory ľudí aj organizácií na súčasnú situáciu v oblasti rodovej rovnosti. “Váš príspevok do diskusie tak pomôže budúcej Komisii pri stanovovaní jej priorít v oblasti politiky rodovej rovnosti. A ak nepomôže Komisii, rozhodne pomôže nám pravicovo-konzervatívnom politikom, ktorí presadzujú bezpečnú a skutočne spravodlivú EÚ,” uzatvára Tomáš Zdechovský.
.JPG)
