Vysvedčenie nehovorí o tom, či je dieťa zlé alebo dobré

„Rodičia by sa mali snažiť si s dieťaťom vybudovať taký vzťah, kde sa vedia spoločne rozprávať o jeho vzťahu k škole, k učeniu, k povinnostiam a konfrontovať ho so svojimi očakávaniami,“ uviedla psychologička.

Rodič by však podľa nej mal byť zodpovedný a empatický, nemá sa snažiť mať z dieťaťa génia z matematiky, keď má talent na šport – hocijako by to bolo pre ego rodiča príjemné. Mal by byť k dieťaťu férový a zvážiť, či od dieťaťa nechce niečo, čo nevie splniť.

„Také dieťa, na ktoré rodičia kladú vysoké nároky, môže skĺznuť do frustrácie, nešťastia a neverí si. Naopak, dieťaťu nesmierne pomôže, ak rodič vypichne na jeho výsledkoch to dobré, v čom sa mu darí a ocení jeho snahu,“ doplnila Ďuríková.

Deň, keď dieťa prinesie domov vysvedčenie môže byť podľa nej príležitosť sa bližšie porozprávať. Priblížila, že rodičia sa ho napríklad môžu opýtať, čo bolo pre neho tento polrok najťažšie, s čím najviac zápasilo, poprípade, čo sa mu osvedčilo pri zvládaní školy. Taktiež, čo by od nich potrebovalo, kde mu môžu pomôcť, aby sa mu darilo lepšie.

„Každý z nás má rád, keď sa mu darí a je úspešný. Dieťa sa tiež trápi, keď má zlé výsledky a keď vidí, že ste nespokojní. Pocit bezpodmienečného prijatia, podpory a pochopenia zo strany rodiny, spolu s vytváraním psychologického bezpečia, je základom pre učenie, zdravý vývin a rozvoj potenciálu dieťaťa,“ dodala psychologička s tým, že bitkou, či iným trestom sa vysvedčenie nezmení.