Koniec anonymity kryptomien, štát získa prehľad o transakciách investorov

Ňou Slovenská republika implementovala európsku smernicu DAC8 a globálny štandard CARF vypracovaný Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Výsledkom je podľa finančnej správy výrazné sprísnenie pravidiel pre poskytovateľov služieb kryptoaktív, ale aj faktický koniec anonymity používateľov kryptomien.

Poskytovatelia služieb kryptoaktív, medzi ktoré patria najmä kryptoburzy a platformy sprostredkujúce obchodovanie, sú od 1. januára 2026 povinní systematicky evidovať a uchovávať údaje o používateľoch, ako aj o všetkých realizovaných transakciách a prevodoch. Prvé oznamovanie údajov finančnej správe bude do 31. mája 2027 a bude sa týkať celého roka 2026. Do tohto termínu musia mať poskytovatelia upravené interné systémy výkazníctva tak, aby dokázali údaje správne zbierať, spracúvať a reportovať v zákonom predpísanom formáte.

Zákonná zmena nejde podľa finančnej správy len po povrchových údajoch o transakciách. Spolu s novelizovanou vyhláškou zavádza sprísnené pravidlá preverovania klientov, ktoré sa výrazne približujú štandardom známym z tradičného finančného sektora. Poskytovatelia služieb kryptoaktív musia identifikovať svojich klientov, overovať ich totožnosť a daňovú rezidenciu a zhromažďovať detailné informácie o ich aktivitách na kryptotrhu.

Tieto povinnosti sa pritom nevzťahujú len na nových používateľov. Preverovanie sa týka aj existujúcich klientov, ktorí budú musieť dodatočne poskytnúť požadované údaje. Ak tak neurobia ani po opakovanej výzve, poskytovateľ služieb je povinný obmedziť alebo úplne znemožniť realizáciu oznamovaných transakcií. V praxi to znamená, že bez splnenia identifikačných a daňových povinností nebude možné kryptomeny obchodovať alebo prevádzať spôsobom, ktorý podlieha reportovaniu.

Anonymita, ktorá bola jedným zo symbolických pilierov kryptomien, sa tak v regulovanom priestore končí. Údaje o príjmoch z predaja a výmeny kryptoaktív budú automaticky zdieľané medzi daňovými správami jednotlivých krajín, čo výrazne obmedzí možnosti vyhýbania sa daňovým povinnostiam. Štát tak získava účinný nástroj na presnejšie mapovanie kapitálových príjmov, ktoré doteraz často unikali z daňového dohľadu.

Hoci legislatíva reaguje na globálny trend sprísňovania regulácie digitálnych aktív, jej dopady budú citeľné najmä pre menších investorov a používateľov, ktorí doteraz vnímali kryptomeny ako relatívne neformálny a anonymný priestor. Pre samotných poskytovateľov služieb ide o ďalší krok k profesionalizácii sektora, ale zároveň aj o zvýšenie administratívnej a technologickej záťaže. Kryptotrh sa tak posúva z okraja finančného systému do jeho regulovaného jadra, s rovnakými pravidlami, aké dnes platia pre banky či investičné spoločnosti.