Jedným z nich je aj obvinenie z trestného činu ohovárania, ktorého sa mal Bombic dopustiť voči novinárke Zuzane Kovačič Hanzelovej. Advokát David Lindtner v rozhovore pre Hlavné správy analyzuje januárové uznesenie samosudcu Mestského súdu Bratislava I.

Na celom prípade je zaujímavé aj to, že predmetné trestné oznámenie bolo už predtým právoplatne odmietnuté, no po výmene dozorového prokurátora – bez akýchkoľvek nových dôkazov alebo skutočností – bolo podané opäť. Aj samotný sudca tento postup kritizuje ako obchádzanie opravných prostriedkov.

Naozaj existuje aj na najvyšších poschodiach prokuratúry dvojaký meter, podľa toho, kto je prívržencom jednotlivých politických a názorových táborov? Je v poriadku, ak Drlička alebo Hvorecký označia Šimkovičovú za neofašistku a nič sa nedeje, ale Bombic je za svoje výroky už 9 mesiacov za mrežami? Aké obžaloby má vlastne na krku, v koľkých prípadoch už obvinenia voči nemu boli stiahnuté? Na základe čoho vlastne rozhoduje znalec Medvecký a čo mu súdy vyčítali už v minulosti? Ako prebieha aktuálny súdny proces na ŠTS v Pezinku?

Dozviete sa vo videorozhovore s advokátom a poradcom predsedu vlády SR, JUDr. Davidom Lindtnerom.

(nahrávané v stredu 28.1.2026) Dnes sa budeme rozprávať najmä o slobode slova a obvineniach Daniela Bombica. Aktuálne prebieha na ŠTS v Pezinku ostro sledované pojednávanie, ale je tu aj iná informácia, ktorej sa naše médiá až tak nevenujú. Ešte začiatkom januára Mestský súd Bratislava I vydal uznesenie, v ktorom konštatuje, že skutok ohovárania novinárky Zuzany Kovačič Hanzelovej, z ktorého bol pán Bombic obvinený,  nie je trestným činom. Je to už právoplatné rozhodnutie?

Je to rozhodnutie, ktoré je dôkazom vysokej občianskej odvahy konkrétneho sudcu. Daniel Bombic mal na sociálnej sieti uviesť niektoré skutočnosti o pani Zuzane Kovačič Hanzelovej, napríklad že má byť neplodná, a prezentoval to vulgárnym spôsobom. Toto rozhodnutie súdu účinne normuje hranice slobody prejavu.

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Čo je predovšetkým dôležité – rozhodnutie poukazuje na to, že ohováranie ako trestný čin by mal byť aplikovaný iba v absolútne najzávažnejších prípadoch a medzi osobami, ktoré sa proti takýmto nepravdivým výrokom nevedia brániť inak a nie je možné im poskytnúť inú ochranu než formou trestného práva.

Rozhodnutie právoplatné nie je, ale poviem genézu prípadu, pretože tá je dôležitá, aj z hľadiska konečného rozhodnutia sudcu Mestského súdu Bratislava I. Budem hovoriť aj konkrétne meno sudcu, pretože pre mňa je to obrovský kus občianskej odvahy. Dobre vieme, že sudcovia, ktorí prijímajú zákonné a ústavne konformné rozhodnutia vo vzťahu k osobám, ktoré sú takzvanou „chránenou zverou“, a nevyhovejú týmto ľuďom, sa často stávajú terčom veľmi negatívnej mediálnej, aj politickej kritiky.

Tomuto rozhodnutiu predchádzalo podanie trestného oznámenia zo strany novinárky Kovačič Hanzelovej. Toto trestné oznámenie bolo odmietnuté vyšetrovateľom Policajného zboru, s čím sa bolo možné automaticky stotožniť, pretože uviedol argumenty, ktoré sme potom aj my (obhajoba) používali ďalej.

Následne bola zo strany pani Kovačič Hanzelovej podaná sťažnosť, ktorá bola zamietnutá, čo znamená odmietnutie trestného oznámenia s konštatovaním, že to, čoho sa dopustil Daniel Bombic, nie je trestným činom ohovárania, a nadobudlo právoplatnosť.

Následne ale došlo k zmene dozorového prokurátora a bez nového dôkazu alebo nových skutkových okolností vydal prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava, aktivisticky a v rozpore s princípom právnej istoty, pokyn na vznesenie obvinenia Danielovi Bombicovi.

Prečo sa menil prokurátor?

To je otázka, na ktorú nepoznáme odpoveď. Budem hovoriť úplne otvorene, pretože som na prokuratúre pôsobil desať rokov, viem, ako funguje tento mechanizmus, a budem voči nemu teraz veľmi kritický.

Sú odvážni prokurátori, ktorí rešpektujú zákon, sú autonómni a rozhodujú podľa vlastného vedomia a svedomia, tak ako majú rozhodovať všetky štátne orgány, či sú to súdy alebo prokuratúry. Tento prokurátor odmietol realizovať kriminalizáciu Daniela Bombica, ktorá bola zrejme na vyšší pokyn, a poskytovať tak trestnoprávnu ochranu pani Kovačič Hanzelovej, pretože ona ako novinárka je objektívne „chránenou zverou“.

Je to osoba, ktorá dlhodobo pôsobí vo verejnom priestore a je vykresľovaná zásadne v najpozitívnejšom svetle, napriek tomu, že poznáme jej výroky typu „o pravde sa nediskutuje”. Mimoriadne zasahuje do života niektorých ľudí, ktorých kritizuje. Má na to obrovský mediálny priestor. Takže zrejme tu bola nejaká vyššia vôľa a prišlo k výmene dozorového prokurátora, lebo pôvodný prokurátor odmietal plniť mediálne alebo politické pokyny.

Pritom postupoval v súlade so zákonom, keďže prokurátori aj sudcovia sú povinní nedať sa ovplyvniť akýmikoľvek inými záujmami, či už tlakom verejnosti, médií alebo politiky. Postupoval v súlade so zákonom, a preto bol zrejme z prípadu vyradený alebo vymenený.

Kto o tom rozhodol?

To by som špekuloval, pretože ani sudca to v spise nemá. Neviem to teda zistiť, aj keď do spisu máme prístup. Ale mňa to v tejto chvíli ani nezaujíma. Pre mňa je dôležitý výsledok, a ten výsledok deklaruje, že k tomu takýmto spôsobom prišlo. Neskôr budem aj citovať rozhodnutie sudcu, aby verejnosť vedela, že to, čo hovoríme, je skutočne odrazom toho, čo sa nachádza v uznesení.

Následne došlo k vzneseniu obvinenia bez toho, aby tam bol akýkoľvek aktualizačný moment alebo nová skutočnosť, ktorá by odôvodňovala takýto procesný postup. My sme proti tomu podali sťažnosť a nový prokurátor sťažnosť samozrejme zamietol. Následne sme využili mimoriadny opravný prostriedok podľa paragrafu 363 Trestného poriadku. Vec išla na Generálnu prokuratúru a tam pani zástupkyňa trestného odboru, doktorka Hansková, rozhodla o tom, že náš podnet podľa paragrafu 363 nie je dôvodný a je potrebné Daniela Bombica ďalej kriminalizovať pre trestný čin ohovárania vo vzťahu k Zuzane Kovačič Hanzelovej.

Tu si dovolím zastaviť a prečítať, čo táto prokurátorka Generálnej prokuratúry dokázala napísať do rozhodnutia. Je to dôležité preto, aby verejnosť vedela posúdiť veci triezvo, s aplikáciou elementárneho zdravého rozumu. Trestný čin ohovárania sa u nás využíva aktuálne veľmi málo, čo je správne, niektoré štáty EÚ ho vôbec nemajú.

Ľudia by mali využiť skôr civilné prostriedky nápravy a nekriminalizovať nepravdivé informácie. Vzhľadom na to, že je to na hodnotovom postoji konkrétneho sudcu alebo prokurátora, sa ale stretávame s rôznou rozhodovacou činnosťou v skutkovo rovnakých veciach. A toto nie je dobré pre ústavný princíp právnej istoty a predvídateľnosti práva.

V tomto prípade doktorka Hansková deklarovala svoj absolútne pozitívny postoj vo vzťahu k poškodenej, pani Kovačič Hanzelovej, keď ju vyzdvihovala ako novinárku hlavnoprúdového média, ktorá má obrovský vplyv na spoločnosť a vykonáva veľmi dôležitú prácu.

Ja by som s ňou v tomto polemizoval, pretože si myslím, že aj pani Kovačič Hanzelová patrí do skupiny progresívnych propagandistov, ktorí naozaj nediskutujú. Stávajú sa tak na stranu skôr totalitného konceptu slobody slova, ktorý oni deklarujú, že zastávajú.

Paradoxne, doktorka Hansková uvádza, citujem: „Poukazujúc na nezastupiteľnú úlohu novinárov v demokratickej spoločnosti, je možné útoky obvineného, teda Daniela Bombica, na česť a povesť poškodenej novinárky v posudzovanej veci posudzovať a považovať za útoky na jej právo na slobodu prejavu.”

Ďalej pokračuje: „Nepravdivé, diskreditujúce útoky voči poškodenej môžu mať negatívny vplyv na jej profesiu novinárky v podobe zníženia jej novinárskej aktivity alebo znížiť jej dôveryhodnosť u poslucháčov.”

Takže prokurátorka odôvodňuje toto rozhodnutie tým, že Daniel Bombic mal uviesť nepravdu o niektorej skutočnosti ohľadom života poškodenej a tým vlastne útočí na jej slobodu slova.

Teraz sa zastavím a položím vám rečnícku otázku – ako obmedzuje Daniel Bombic slobodu slova Zuzany Kovačič Hanzelovej? Nie náhodou Daniel Bombic sa nachádza už deviaty mesiac vo väzbe za to, že uplatňoval svoje ústavné právo na slobodu slova?

Prokurátorka ešte dodáva: „Za významnú hodnotu demokratickej spoločnosti považujem okrem iného aj zachovanie slobody tlače a slobodu slova jednotlivých novinárov, pričom poškodená je povolaním novinárkou, ktorá v tomto zmysle požíva ochranu slobody slova.”

Nie je to náhodou opačne? Veď ochranu slobody slova požíva práve Daniel Bombic. Trestné právo je až ultima ratio, keď ostatné právne prostriedky nápravy nie sú účinné.

Takýmto spôsobom ale pristupujú prokurátori Generálnej prokuratúry veľmi selektívne k jednotlivým osobám, podľa toho, kto je na strane podozrivej osoby a kto je na strane poškodenej osoby.

Hovorím to preto, že napríklad – keďže zastupujeme aj ministerku Šimkovičovú – sme podali niekoľko trestných oznámení na Mateja Drličku, bývalého riaditeľa Slovenského národného divadla, alebo na Michala Hvoreckého, za to, že verejne, opakovane a systematicky šírili o ministerke kultúry Martine Šimkovičovej, že je neofašistka a neonacistka. Tieto trestné oznámenia všetky unisono skončili odmietnutím až na úrovni Generálnej prokuratúry, kde doktorka Hansková uviedla, že je to iba kritika jej politických názorov a je to úplne v poriadku, v rámci slobody slova.

Vidíme tu ten dvojaký meter. Pritom keď o vás niekto, ako o ministrovi kultúry povie, že ste fašista a neonacista, tak to má negatívny dosah na vašu profesionalitu a odbornosť, aj z hľadiska medzinárodného dopadu.

Hovorím a zdôrazňujem to preto, že to, ako sa aktuálne Generálna prokuratúra a prokuratúry všeobecne stavajú k princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva, je niečo, čo sme tu podľa môjho názoru nikdy nemali. Pôsobím v tomto prostredí 28 rokov. Tá hrubá selektivita podľa osôb a obsadenia jednotlivých káuz je tak vypuklá, že my používame argumenty vo veciach, keď zastupujeme klientov, a tie argumenty nám odmietajú tí istí ľudia, ktorí ich pri ochrane svojich ideologicky spriaznených osôb, typu novinárov, používajú, ale v opačnom garde.

Použijem ešte jeden príklad. Novinár Peter Kováč zo SME systematicky diskredituje moju osobu. V štyroch prípadoch šíril o mne vedomú nepravdu a vedomú lož. Napriek tomu, že bol trestným oznámením upozornený, že klame, použil to v ďalších článkoch. Všetko bolo právoplatne odmietnuté až na úroveň Generálnej prokuratúry.

Dovolil som si doktorke Hanskovej adresovať komplexné trestné oznámenie, kde som vycitoval jej argumentáciu, ktorou odmietla podnet podľa paragrafu 363 Danielovi Bombicovi, a nepožadoval som nič iné, len rovnaký meter, ako vo vzťahu k Petrovi Kováčovi.

Toto je teda postup, ktorý realizovala prokurátorka Generálnej prokuratúry a my sme vyčerpali všetky opravné prostriedky, ktoré sme mohli využiť. Následne bola na pána Bombica podaná obžaloba za ohováranie novinárky Kovačič Hanzelovej.

Aby bolo divákom a čitateľom jasné – ja so spôsobom, akým pán Bombic formuluje svoje myšlienky častokrát nesúhlasím. A absolútne nesúhlasím s tým, aby sa vo vzťahu k ženám uplatňoval slovník, ktorý používa. Ja síce pani Kovačič Hanzelovú nepovažujem za objektívnu novinárku, ale to je vecná kritika.

Ja si ženy mimoriadne vážim a pre mňa sú ženy – možno nebudete súhlasiť – z duchovného hľadiska vyššie bytosti. Takže ja by som si voči žene nikdy nedovolil používať takýto jazyk.

S výrokmi pána Bombica teda často nesúhlasím, ale za toto človek nemôže byť vo väzbe. Za toto by človek nemal byť kriminalizovaný. Poviem prečo. Pretože si myslím, že každý človek, pokiaľ sa správa nejakým vulgárnym spôsobom, diskredituje v prvom rade sám seba. Pokiaľ je takému človeku daný priestor a možnosť konfrontovať sa vecne s ostatnými, sloboda slova by mala byť nastavená na tak vysokej úrovni, aby sme dali priestor úplne všetkým.

Aj ľuďom, s ktorými nesúhlasíme, alebo ľuďom, ktorí preukázateľne klamú, alebo ľuďom, ktorí sú vulgárni, a konfrontovať sa s nimi vecne. Potom si ľudia si urobia vlastný obraz o tom, kto je s kým konfrontovaný. Nepotrebujeme do toho ingerenciu štátu, ktorý potom používa invazívne metódy typu zavretia človeka do väzby.

Čo je veľmi dôležité – Daniel Bombic je jediným občanom Slovenskej republiky, ktorý sa aktuálne nachádza vo väzbe za verbálnu trestnú činnosť, a to už 9 mesiacov.

Toto teda prebehlo a bola podaná obžaloba, o čom sme sa mimochodom dozvedeli najprv z médií. Vlastne sme ešte ani nestihli reagovať, keď nám súd zaslal uznesenie z Mestského súdu Bratislava 1, ktorým sudca – dovolím si citovať aj jeho meno – doktor Zoltán Valentovič, samosudca Mestského súdu Bratislava I, prijal mimoriadne odvážne rozhodnutie. Nie že by to bolo niečím novým z právneho hľadiska, ale odvážne je to z hľadiska tej vnútornej integrity, pretože musí očakávať, že novinári hlavného prúdu si ho už zaradia do pozície sudcu, ktorý rozhodol v rozpore s ich predstavami o tom, ako má spravodlivosť fungovať.

Sudca veľmi správne rozhodol, že skutok, z ktorého je obžalovaný Daniel Bombic, nie je trestným činom. A postúpil to na priestupok. A správne. Konštatoval – áno, tieto výroky sú vulgárne, nevhodné, ale nie je to trestný čin a má to byť riešené v rovine priestupku. Preto sme toto rozhodnutie nenapadli.

Čo je dôležité, sudca sa vysporiadal veľmi podrobne s trestnoprávnymi princípmi. To znamená materiálny korektív, spoločenská nebezpečnosť takéhoto konania, následok, ktorý potenciálne mohol vzniknúť. Potom použil aj interpretačný princíp ultima ratio, že je potrebné využiť všetky dostupné právne prostriedky a trestné právo prichádza až na koniec, keď nie je možné dosiahnuť účel, ktorý sa tým sleduje.

Sudca konštatoval, že tie nepravdy neboli spôsobilé zhoršiť kvalitu života poškodenej alebo vyvolať následok v podobe poškodenia cti.

A použil tam presne tú istú argumentáciu, ktorú používame my a ktorá je správna, pretože vychádza z rozhodnutia Ústavného súdu, aj Európskeho súdu pre ľudské práva – intenzita, miera a postavenie subjektu, voči ktorému takáto verbálna komunikácia smeruje. Pretože si treba uvedomiť, že poškodená pani Kovačič Hanzelová je verejne činnou osobou. Musí zniesť vyššiu mieru kritiky. O to viac, že ona sama veľmi sofistikovane manipuluje a diskredituje niektorých ľudí.

Sudca konštatuje, že Zuzana Kovačič Hanzelová je osoba, ktorá nemôže byť chránená ako novinárka. O to viac, že ona sama je veľmi kritická. Musí znášať vyššiu mieru kritiky a musí dokonca zniesť aj niektoré hodnotiace úsudky alebo niektoré výroky, ktoré sú možno nečestné. Ale toto všetko je v poriadku a dá sa riešiť na úrovni civilného práva.

Sudca zdôraznil, že vlastne všetci svedkovia, ktorí boli vypočutí, potvrdili, že to, čo hovorí Daniel Bombic, nie je pravda. Ale ako mohlo to zhoršiť jej situáciu v zamestnaní, keď všetci vedeli, že to nie je pravda?

Čo je mimoriadne dôležité – sudca vytkol prokuratúre jej procesný postup. Trestné oznámenie bolo právoplatne odmietnuté, ale po výmene prokurátora sa mašinéria spustila znova. To je dôkazom selektívnosti trestného stíhania.

A tento sudca to absolútne fantasticky odôvodnil aj rétoricky a logicky, keď uviedol, citujem: „Neuniklo pozornosti súdu, že trestné oznámenie poškodeného bolo právoplatne odmietnuté. Až zmenou dozorového prokurátora došlo k vydaniu pokynu prokurátora. Súd má za to, že odmietnutie trestného oznámenia a následné potvrdenie takéhoto rozhodnutia dozorovým prokurátorom predstavuje dostatočný právny základ na vybavenie trestného oznámenia. Zo spisu je zistiteľná skutočnosť, že zmenou dozorového prokurátora došlo k vydaniu pokynu na začatie trestného stíhania, a to v dôsledku pokynu krajskej prokuratúry.”

Ďalej pokračuje: „Nie je zistiteľné, na základe akých nových skutočností prokurátor Krajskej prokuratúry rozhodol, respektíve vydal pokyn na začatie nového trestného stíhania. Súd sa môže iba domnievať, čo bolo dôvodom na jeho vydanie. Pričom v prípade, že jediným dôvodom by bolo nepostupovanie dozorového prokurátora v súlade s interným nariadením prokuratúry, je potrebné zdôrazniť, že interné nariadenie prokuratúry je podzákonná právna norma.”

Čo je dôležité, súd uviedol, že týmto spôsobom by dochádzalo k obchádzaniu mimoriadneho opravného prostriedku a že odôvodnením, podľa ktorého by na základe pokynu nadriadeného prokurátora bolo možné začínať trestné stíhanie vo veciach, kde bolo právoplatne odmietnuté trestné oznámenie, by došlo k strate významu rozhodovania o trestnom oznámení policajtom, respektíve dozorovým prokurátorom.

Toto je mimoriadne podstatné. Z hľadiska vyššieho princípu spravodlivosti máte právo, keď ak už vyšetrovateľ a prokurátor rozhodli o odmietnutí, že iný prokurátor nezačne znova. Toto sa stáva v mediálne a politicky exponovaných veciach. Preto môžeme konštatovať, že vo vzťahu Danielovi Bombicovi dochádza k selektívnej kriminalizácii. Skutky, ktoré sú mu kladené za vinu obžalobou, nikde inde stíhané nie sú.

Takže momentálne to ide na priestupkové konanie?

Nie je to právoplatné. Predpokladáme, že niektorí prokurátori k tomu pristupujú s nie tak úplne s profesionálnym nadhľadom, ale ješitne, že sa to za každú cenu pokúsia zvrátiť. Takže oni podajú sťažnosť a bude o tom rozhodovať Krajský súd v Bratislave.

Tam je tiež dôležité, ktorý sudca to dostane, lebo keďže ide o trestný čin ohovárania, tak to nie je trestný čin, ktorý sa vyhodnocuje úplne skutkovo, ale viac-menej do toho každý sudca prirodzene vkladá svoj hodnotový pohľad na svet. Či to je cez čiaru, alebo či to nie je cez čiaru. Ja si myslím, že ak prijmeme takéto premisy, že aj tak aj tak, tak by sme mali vždy rozhodovať v prospech osôb, ktorým je takýmto spôsobom obmedzované nejaké právo.

Ako to môžu vnímať bežní ľudia, keď vidia ten dvojaký meter?

Absolútne legitímne to môžu vnímať ako mimoriadne ohrozenie ich ústavných práv. Pretože ak dokážu orgány činné v trestnom konaní takýmto invazívnym spôsobom bojovať proti politickému oponentovi, ako je Daniel Bombic, ktorý má kvalitné právne zastúpenie, bežný občan si takéto zastúpenie nedokáže dovoliť.

Treba povedať, že v prípade Daniela Bombica to nebolo prvé takéto oslobodzujúce rozhodnutie súdov. Myslím, že je už štvrté v poradí. Poďme si zrekapitulovať, koľko obvinení má vlastne na krku?

Aktuálne prebieha na hlavnom pojednávaní pojednávanie vo vzťahu k štyrom okruhom. Prvý je takzvaný „OK sign”. Potom to, že uviedol výrok, že musíme chrániť naše biele deti. Potom je to poškodený Štromajer, kedy sa má jednať o nebezpečné elektronické obťažovanie. Štromajer najprv vypisoval Bombicovi a potom mu to Bombic vrátil. Ale Bombic je teraz stíhaný za nebezpečné elektronické obťažovanie. A potom sú to Protokoly sionských mudrcov, teda zverejnenie linku na internetovú platformu, kde sa nachádza táto publikácia, ktorá je inak verejne dostupná v knižniciach a bežne sa dá kúpiť. Nie je na indexe, nie je to zakázanou literatúrou. Ani ministerstvo vnútra, ani ministerstvo spravodlivosti, žiaden orgán nedisponuje zoznamom zakázanej literatúry, a v predmetnom čase neexistovalo žiadne právoplatné rozhodnutie o tom, že by Protokoly sionských mudrcov boli nejakou extrémistickou literatúrou.

Aktuálne bol obvinený aj zo šírenia knihy Židokracia. Toto trestné stíhanie bolo zastavené s odôvodnením, že v konkrétnom čase nemohol vedieť, že Židokracia je extrémistický materiál.

Nevieme, prečo sa tento istý princíp neuplatňuje na Protokoly sionských mudrcov, ktoré sú tiež verejne dostupné. Podali sme trestné oznámenie na pána Benčíka, ktorý túto knihu (Židokracia) zverejňoval ešte predtým, ako pán Bombic. Zrejme si uvedomili, že by museli stíhať aj Benčíka, ktorý patrí medzi chránenú zver, a preto zastavili trestné stíhanie Bombica.

Potom bolo zastavené trestné stíhanie, respektíve zrušené obvinenie za zverejnenie osobných údajov vyšetrovateľov, ktorých verejnosť pozná pod názvom čurillovci, pretože pán Bombic zverejnil nejaké uznesenia, tam boli ich dátumy narodenia a trvalé bydliska, ktoré sa inak bežne nachádzajú napríklad aj v katastri, ako vo verejnom operáte.

Prokurátor správne zrušil toto uznesenie o vznesení obvinenia. To bol jeden z tých odvážnych prokurátorov, ktorý povedal, že samozrejme toto nie je trestný čin, a pridal ďalšiu argumentáciu veľmi významnú, že zákon o ochrane osobných údajov neukladá povinnosť civilnej osobe, aby tieto osobné údaje chránila. Akonáhle sa to dostane do vašej dispozície, vy nie ste trestne zodpovedný. Zodpovedný je ten, kto ako štátny orgán alebo zástupca štátneho orgánu také údaje vyniesol von.

Aktuálne ešte máme jeden prípad, kde sme uplatnili paragraf 363, a to je zverejnenie takých istých údajov ako u čurillovcov, práve u poškodenej Zuzany Kovačič Hanzelovej, kde rovnako zverejnil uznesenie zo súdu a tam bol jej dátum narodenia a jej bydlisko, a to bydlisko sa v rozhodovanom čase presne aj s tým dátumom narodenia nachádzalo vo verejnom operáte.

Napriek tomu, že sme na túto argumentáciu poukazovali, prokurátor nám sťažnosť zamietol. Tak sme podali podnet na rozhodnutie podľa paragrafu 363 Trestného poriadku a aktuálne čakáme na rozhodnutie Generálnej prokuratúry. Samozrejme neočakávame iné ako úspešné rozhodnutie, pretože to sa jednoducho nedá poprieť. Generálna prokuratúra by musela ísť proti vlastným prokurátorom, proti rozhodnutiam vlastných prokurátorov v skutkovo a právne identických veciach. Jednak by poprela znenie zákona, a poprela by aj skutočnosť, že na Slovensku je kataster verejný operát.

Neviem si takú situáciu teda ani predstaviť, ale zas, ja už som si nevedel predstaviť aj iné veci a nakoniec som bol prekvapený… Ale v tomto prípade si myslím, že Generálna prokuratúra – napriek tomu, že vidíme určitú mieru politizácie a vyslovene selektívnej kriminalizácie voči konkrétnym politickým subjektom alebo ideologickým nepriateľom – by až takto ďaleko nezašla. Takže pevne verím, že aj toto bude zrušené.

Je to zaujímavé sledovať aj z hľadiska správania sa médií. Ak je vznesené obvinenie alebo podaná nejaká obžaloba, sú toho plné titulky. Ale keď sa nejaké obvinenie zruší, ticho…

Ticho, nič. Áno. Ja som uplatnil návrh na vylúčenie novinárov ako verejnosti z aktuálneho pojednávania práve z týchto dôvodov. Poukazoval som na rozsiahlu diskreditačnú kampaň, ktorá vždy predchádza nejakému procesnému úkonu, či hlavnému pojednávaniu alebo rozhodovaniu o väzbe, aby tak nepriamo pôsobili na súd, na prokuratúru. A porušovali tým prezumpciu neviny.

Poďme ešte veľmi krátko k tomu prebiehajúcemu procesu. V pondelok bol prvý deň pojednávania, ďalšie sú naplánované na štvrtok a piatok. Aký očakávate vývoj a kedy by sme sa mohli dočkať rozsudku?

Nenamietame, že skutky sa stali. Tvrdíme len, že nie sú trestnými činmi, preto je dokazovanie pomerne strohé.

Jediný skutok na dokazovanie bol poškodený Štromajer, ktorý bol vypočutý v pondelok. Čo sa týka ďalších vecí, boli čítané listinné dôkazy. Vo štvrtok je naplánovaný znalec, o ktorom tvrdíme, že je ideologicky zaujatý a nemal by prijímať závery v rámci znaleckého posudku. Žiadali sme ho vylúčiť, prokurátor túto žiadosť odignoroval.

Tento znalec hodnotí právne otázky, hodnotí subjektívnu stránku, dáva hypotézy, úvahy, ktoré sú mimo jeho kompetencie, ako znalca. Znalec má vecne posudzovať, či sa nejaký materiál môže považovať za extrémistický alebo nie. On zachádza omnoho ďalej.

Toto mu vyčítali aj predchádzajúce súdy, napríklad v procese Magáta alebo v procese Pagáča, kde mu to vytkli až do tej miery, že Pagáč bol právoplatne oslobodený zo skutkov, ktoré sa mu kládli za vinu. Napriek tomu, tento znalec naďalej produkuje taký obsah znaleckých posudkov, ako produkuje, v rozpore s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu.

Takže bude pomerne zaujímavé zajtra (vo štvrtok) sledovať, či bude v tomto trende pokračovať. My ten trend budeme samozrejme napádať a máme na znalca pomerne dosť otázok. Zrejme aj prokurátor. Takže zajtra bude mimoriadne zaujímavé pojednávanie. Požiadali sme sudkyňu aj o to, aby zabezpečila väčšiu pojednávaciu miestnosť, pretože záujem verejnosti je obrovský. A v pondelok to bolo v veľmi stiesnených podmienkach.

My tam potrebujeme verejnosť, aby videla, čo sa deje, tú absurditu toho procesu. Je dôležité vyzbrojiť sa zdravým rozumom. Nemusíte mať právne vedomie, treba si tam sadnúť a vypočuť si, čo rozpráva znalec Medvecký.

A ak je toto v poriadku a chceme žiť v spoločnosti, kde znalec rozhoduje o tom, či niekto bude alebo nebude odsúdený na základe subjektívneho odboru politický extrémizmus, čo je spoločenská „paveda“, namiesto vlastných rozhodnutí súdov, tak potom zrejme máme vážny problém.

Extrémistické trestné činnosti treba legislatívne riešiť s jasne definovanými pravidlami. Napríklad v Nemecku majú vyhlášku, ktorá presne definuje – tieto symboly sú trestné, tieto knižky sú zakázané, tieto pozdravy sú zakázané. Aby ste vedeli regulovať svoje správanie. Čo je v právnom štáte absolútne elementárne – základný ústavný princíp predvídateľnosti práva.

No a to u nás absentuje. Namiesto toho je tu svojvôľa znalca, ktorý sa pasuje do role, že on vidí do myšlienkových procesov obvineného. On vám povie, čo tým myslel. Vyvodzuje to z kontextu a z toho, že ste boli v minulosti napríklad odfotený z nejakej neonacistickej scény, a zaradí vás do nejakej škatuľky. A to je v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu, ktorá jednoznačne hovorí, že extrémistický materiál buď je, alebo nie je. Nemôže to byť v závislosti od kontextu alebo od osoby.

Aké budú ďalšie dni procesu?

Vo štvrtok bude teda znalec Medvecký, plus listinné dôkazy. Predpokladám, že keď sa to stihne, tak by sme mohli mať v piatok záverečné reči. Keďže záverečné reči sú v takýchto prípadoch dôležité – aj preto, aby si súd robil komplexný obraz o tom, ako to je – tak predpokladám, že sudkyňa nerozhodne hneď v piatok. Aby si to mohla celé upratať dala ešte náhradný termín, 3. 2. 2026, kde predpokladám, že najneskôr padne rozhodnutie.

Čo je pre nás dôležité, je, že my sme požiadali o prepustenie z väzby a o tejto žiadosti bude rozhodovať sudkyňa v piatok. Aj od toho sa bude odvíjať naša perspektíva, či vypočúva naše argumenty, ktoré som uvádzal vo vyjadrení k obžalobe. A či prepustí obvineného z väzby, alebo ho neprepustí z väzby. Pokiaľ ho neprepustí z väzby, tak samozrejme tam už predikuje nejakým spôsobom, ako do budúcnosti rozhodne.

Je tu jeden zásadný moment – Bombic je v preventívnej väzbe, čo znamená, že existuje obava, že môže pokračovať v trestnej činnosti. Ale on je obvinený z verbálnej činnosti a nie je v kolúznej väzbe, preto normálne komunikuje s verejnosťou cez Telegram. A za 9 mesiacov mu nebolo vznesené nové obvinenie, to znamená, že jeho komunikácia sa vylepšila do takej miery, že nemôžeme hovoriť o tom, že je tu hrozba pokračovania v trestnej činnosti. Takže to, že sedí 9 mesiacov vo väzbe, si myslím, že už stačilo.