Zbytočné prieťahy v konaniach sú veľmi vypuklým problémom

Bratislava 23. mája 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je najčastejšie porušovaným právom. Ide približne až o tretinu z celkového počtu porušení ľudských práv v roku 2017. Vyplýva to z výročnej správy verejnej ochrankyne práv Márie Patakyovej, ktorú v stredu 111 hlasmi odobrili poslanci Národnej rady SR. Vlani bolo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov porušené v 67 prípadoch.

“Z našich zistení vyplynulo, že zbytočné prieťahy v konaniach sú veľmi vypuklým problémom, na čo som upozorňovala nedávno v mimoriadnej správe k reštitučným konaniam. V niektorých prípadoch je situácia kritická a ak sa neprijmú opatrenia, konania sa môžu predĺžiť až o ďalších 40 rokov,” povedala Patakyová, ktorá navrhla niekoľko systémových opatrení na odstránenie nedostatkov.

Viaceré podnety prichádzajúce do Kancelárie verejného ochrancu práv poukazujú na nedostatočnú činnosť úradov práce, sociálnych vecí a rodiny v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí v prípadoch, kedy doplácajú na konflikt rodičov. “Dieťa je často vnímané ako objekt a nie ako subjekt trestného konania. Nemalo by však byť v pozícii, v ktorej sa cíti len ako zdroj informácií,” vysvetlila Patakyová.

V správe hovorí aj o nevhodnom používaní donucovacích prostriedkov, o umiestňovaní zadržaných osôb do ponižujúcich priestorov namiesto ciel policajného zaistenia či o neprimeraných policajných zásahoch. To podľa Patakyovej nie sú prijateľné policajné postupy, napriek tomu sa aj vlani v praxi používali. Na prevenciu pred takýmto zlým zaobchádzaním slúži Opčný protokol k Dohovoru OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ktorý ombudsmanka dlhodobo odporúča prijať. V súčasnosti ho prijalo 83 štátov sveta, Slovensko spolu s Lotyšskom patrí medzi posledné štáty Európskej únie, ktoré tak doteraz neurobili.

Okrem prijatia opčného protokolu Patakyová upozorňuje aj na potrebu zabezpečenia nezávislého kontrolného orgánu. “V súvislosti s efektívnou kontrolou policajných postupov ešte stále nie je splnená požiadavka nezávislosti inšpekcie, ktorá spadá pod ministerstvo vnútra. Je potrebné zaoberať sa jej zabezpečením, aby bola kontrola účinnejšia,” odkázala.

Ombudsmanka vo výročnej správe poukázala aj na to, že po zrušení jednej základnej školy v Žiline poskytovalo mesto možnosť deťom bezplatne využívať mestskú hromadnú dopravu, avšak len v prípade, ak nemajú voči mestu žiadny dlh. Podľa zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne a drobné stavebné odpady sa dlžníkmi môžu stať aj deti, ak rodičia tieto poplatky neplatia. Mnohé deti zo sociálne znevýhodneného prostredia preto nemohli dopravu zadarmo využívať a mali problém dostať sa do školy, keďže v niektorých prípadoch išlo o vzdialenosť aj päť kilometrov. “Najlepší záujem dieťaťa musí byť prvoradým pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí a trestanie detí za chyby ich rodičov je v priamom rozpore s týmto princípom,” dodala verejná ochrankyňa práv.

V roku 2017 pracovala kancelária celkovo s 2831 podaniami, približne polovica z nich bola v pôsobnosti verejného ochrancu práv. Ombudsmanka konštatovala 177 porušení základných práv a slobôd. Okrem toho zistila 24 porušení ustanovení medzinárodných dohovorov.