Môj profil 
Predplatné
Pritom, ako vysvetľuje nemenovaný “diplomatický zdroj”, v kuloároch bolo dosť jasne naznačené, že Európska komisia chce tým rozšíriť platnosť voči Rusku celkom diskriminačného “tretieho energetického balíka” EÚ na výstavbu plynovodu Severný prúd 2. Nie je na tom nič nové: EK už dosť dávno chce zapísať jeho body do medzivládnej dohody s Ruskou federáciou vrátane, okrem iného, právneho záväzku operátora plynovodu pumpovať plyn od výrobcov nezávislých na Gazprome (takí však zatiaľ jednoducho neexistujú).
V súčasnej dobe sa ustanovenia “tretieho energetického balíka” EÚ na Severný prúd 2 nerozširujú, pretože plynovod leží za hranicami územia EÚ.
Súčasne Európska komisia ešte raz požiadala členské štáty EÚ o mandát na rokovania s Ruskom o výstavbe tohto plynovodu.
Nikto zo zainteresovaných osôb však nemá veľké pochybnosti o tom, že tento mandát pod tou či onou zámienkou nedostane.
A nejde vôbec o “priateľov Ruska”, ani o “Putinových osobné priateľov”
Nehľadiac na tvrdošijné nasledovanie “amerického trendu”, už preukázala Európska komisia Rusku toľko potrebnú “nevídanú pružnosť” pri obchádzaní onoho “tretieho energetického balíka” v prípade plynovodu OPAL, ktorý je pozemným predĺžením Severného prúdu 1.
Teda s tými či onými ťažkosťami, ale v každom prípade bude Severný prúd 2 položený, a plyn sa ním bude dodávať do Európy v objemoch, ktoré Ruskej federácii viac menej vyhovujú.
Otázka, ktorá nie je v Európe definitívne vyriešená, je trochu iná: kto bude “sedieť” na západnom konci potrubia?
Všetky ostatné otázky bude Rusko dosť ľahko regulovať pomocou “južného koridoru”, čiže “Tureckých prúdov”: sú tam predsa nevyužívané kapacity Transanatolského a Transjadranského plynovodov, s ktorých pomocou sa rieši otázka “tretieho energetického balíka” dosť ľahko.
Nie, Rusku nie je jedno, či na konci potrubia bude “kontrola Európskej komisie”, alebo nie. Je skôr nepríjemná, a bolo by samozrejme lepšie sa zaobísť bez nej. Nemcom a Rakúšanom však taký “bruselský prístup” EK k “prúdom” vyhovuje ešte menej, než Rusom.
A je pochopiteľné, prečo.
Ruská federácia, keď uzavrela zmluvu s Turkami, ktorí za tejto situácie robia Berlínu a Viedni konkurenciu, dala veľmi jasne najavo to, s čím súhlasili neverejne obe tieto metropoly, a o čom má Brusel doteraz ilúzie. Moskva neplytvá zbytočne slovami, a tranzit plynu po “ukrajinskej trase” v objemoch, ktoré majú pre trh nejaký význam, bude v každom prípade zastavený v Moskvou uvedenom termíne.
A zárukou toho nie je len “turecká trasa”, ale aj čínsko-ruská Sila Sibíri, a možno aj “západná trasa” vedúca tiež do Číny. A výstavba obrovských kapacít na skvapalnenie plynu na Jamale a na Ďalekom východe. Čo je z hľadiska nepolitizovaných nemeckých energetikov veľmi jasným znamením toho, že je lepšie nechať ilúziu o “diktáte spotrebiteľov”, ktorými doteraz žije Brusel, a aj ním hýčkaný “tretí energetický balík”. Vstup na ázijské a tichomorské trhy plus na EÚ prvý nezávislý plynovod do Turecka znamenajú veľmi jednoduchú vec: o ruský plyn teraz bude treba zápasiť.
Nie, Rusko sa nemieni vzdať už tradičných európskych plynových trhov. Nechce ale nikomu dovoliť, aby ho držali v hrsti pomocou “ukrajinskej rúry” alebo “diktátu zákazníkov”.
A za tejto situácie bude jednoducho šialenstvom odmietnuť rolu “privilegovaných plynových partnerov Ruska”, čo veľmi dobre chápu v Berlíne, Viedni, Ríme a Bruseli.
Porazení v “politickom a ekonomickom zápase o ruský plyn” nebudú: tak či onak dostane každý svoj “kúsok koláča”. Otázka je len, čí kúsok bude väčší a lepší. A dokonca pre Američanov je ruský plyn v Európe “plusom” – to je predsa “mínus ruský plyn” na prémiových ázijských a tichomorských trhoch. Teda celkom prípustná výmena.
A keď hovoríme, že “porazení nebudú”, tak samozrejme okrem Kyjeva.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
