Busek, ktorému v pondelok vychádza kniha “Mitteleuropa Revisited”, v rozhovore pre agentúru APA podľa rakúskych novín Die Presse obviňuje západoeurópske krajiny zo zanedbávania, arogancie a ignorancie voči krajinám strednej Európy, kvôli čomu “sú Západoeurópania na ceste k rozdeleniu Európy”.
Predseda Inštitútu pre Podunajsko a strednú Európu (IDM) skonštatoval, že vývoj v krajinách Vyšehradskej štvorky (Poľsko, Maďarsko, Slovensko a Česká republika) bol v mnohom “poľutovaniahodný”, ale nakoniec “pochopiteľný”.
“Nikto neprišiel ku krajinám Visegrádu, aby s nimi diskutoval,” vraví Busek. Namiesto toho napísali listy, aby im povedali, “čo všetko robia zle” v čase, keď sa borili s prekonávaním dôsledkov komunizmu. Staršie členské štáty EÚ “úplne nesprávne posúdili situáciu” a ani sa neobťažovali zistiť, “ako to tam v skutočnosti funguje”.
Busek kritizuje, že dôležité funkcie v EÚ vždy zastávajú len Západoeurópania a nie je nejaký veľký záujem hľadať kandidátov aj medzi stredoeurópskymi osobnosťami. Hoci predsedom Európskej rady je Donald Tusk z Poľska, zastáva však len “funkciu alibi”.
Podľa Buseka vie Rakúsko o krajinách V4 v súčasnosti menej ako pred tromi rokmi. Tradičný most medzi Východom a Západom plní teda Rakúsko čím ďalej tým menej. “Pre nás je to už teraz senzácia, keď nová ministerka zahraničia cestuje osobným vlakom do Bratislavy. Malo by to byť samozrejmosťou,” podotkol Busek s odkazom na prvú zahraničnú cestu ministerky Karin Kneisslovej (FPÖ).
Busek sa tiež pýta, prečo širokorozchodná trať z Východu nebola predĺžená až do Viedne a vysvetlilo sa to tak, že “to nie je ekonomicky kľúčová otázka”.
Ďalšou témou, ktorej sa Busek dotkol, je sľub EÚ do roku 2025 prijať za členov krajiny západného Balkánu, komentujúc, že chýba “dôsledná vízia”. On sám by sa usiloval o “radikálnejšiu stratégiu”, aj keď “v niektorých oblastiach určite nespĺňajú podmienky, ale ani niektoré súčasné členské štáty ich nemajú v poriadku”.
Pokiaľ ide o otázku zaobchádzania s utečencami, Busek ľutuje, že “neexistuje žiadny konkrétny návrh zameraný na príčiny” a EÚ nemá v tejto otázke žiadnu stratégiu, preto “vždy znova počúvame len hlúpe návrhy Marshallovho plánu pre Afriku”. Zatiaľ čo Číňania prejavujú silný záujem o Afriku, európska zodpovednosť “nedosahuje ani Líbyu”. Podľa Buseka su darcovské konferencie, ako napríklad nedávna konferencia v Saheli, “nedostatočné” a treba “pomoc pri rozvoji fungujúcich štátov” alebo intenzívnejšiu spoluprácu v oblasti vzdelávania.