Môj profil 
Predplatné
Východoeurópske krajiny otvorene rozvíjajú svoje väzby na Rusko. Najmä v dvoch krajinách – Moldavsku a Bulharsku – zaznamenávajú veľký nárast popularity proruskej sily a proruských politikov, čo potvrdili aj nedávne volebné výsledky. Bulharsko, ktoré vstúpilo do EÚ v roku 2007, si nedávno ako hlavu krajiny zvolilo proruského kandidáta Rumena Radeva, a v Moldavsku bol minulý týždeň prezidentom zvolený Igor Dodon, ktorého ambíciou je byť bližšie k Rusku. Informoval portál Moneymag.cz.
Rakúsky denník die Presse vidí viacero dôvodov, prečo je tomu tak :
“V Moldavsku panuje nespokojnosť kvôli korupcii a rozrobená prozápadnú vláda je hlavným dôvodom túžby po “starých dobrých sovietskych časoch”. Chudoba a hospodárska stagnácia tlmili nádeje na lepšiu budúcnosť Európy a v niektorých prípadoch ich dokonca zničili,”
Denník si tiež myslí, že závislosť východoeurópskych krajín na ruskom plyne je tiež jedným z dôvodov. Vzhľadom k postojom novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa je možné, že sa aj ďalší predstavitelia východnej Európy rozhodnú rozvíjať strategické vzťahy s Moskvou.
Obchodné sankcie uvalené na Rusko škodia hlavne východoeurópskym krajinám, preto niet divu, že krajiny ako Slovensko či Maďarsko tlačia na zastavenie týchto nezmyselných sankcií.
Po brexite a rastúcich špekuláciách, že iné krajiny, vrátane Francúzska a Švédska, by tiež mohli zvažovať opustenie obchodného bloku, môžu krajiny východnej Európy podľa serveru Express začať uvažovať, či by nebolo výhodnejšie zladiť svoju politiku s Ruskom, než zostať súčasťou rozpadajúcej sa EÚ.
Pripravenosť niektorých krajín priblížiť sa k Rusku by potom mohla podľa serveru priniesť znovuoživenie ruskej sféry vplyvu, čo by viedlo k prerozdeleniu síl v Európe. To všetko by mohlo znamenať definitívny koniec EÚ.
Samuel Gdovin
.JPG)
.jpg)
