Praha 3. augusta 2019 (HSP/Sputnik/Foto:Wikimedia)

Vplyvný sociológ Petr Hampl publikoval na svojej internetovej stránke článok s názvom Tyranie neistoty. V ňom upozorňuje na zlyhávania princípov právneho štátu na Západe a na dôsledky pre spoločnosť. “Nasledujúci text obsahuje naratívy, ktoré vyvolávajú v pražskej a brnianskej kaviarni výbuchy hnevu,” varoval Hampl

Hampl vo svojom texte upozorňuje na skutočnosti posledných rokov, ktoré sú spojené s právnym štátom a zásadami spravodlivého súdneho konania. Nefungovanie základných princípov právneho štátu ukazuje na prípade českého vodiča kamiónu.

“Jiří Sagan sedí vo väzení za to, že sa do kamiónu, ktorý riadil, vlámala skupina migrantov. Keby ich bol spozoroval a zabránil im v tom, asi by bol vo väzení tiež – za rasovo motivované násilie alebo niečo podobné.

Skúste si to ale predstaviť úplne inak. Vodič by do svojho auta napchal migrantov, vyvesil na neho nápis “migrácia je právo”, násilím by prerazil hraničnú závoru a poranil pri tom nejakých colníkov. Jeho potrestanie by vôbec neprichádzalo do úvahy. To nie je zveličovanie. Jeho potrestanie by naozaj neprichádzalo do úvahy. Nanajvýš tak pokuta, ktorú by za neho zaplatila nejaká multikultúrna nadácia,” píše Hampl.

Sociológ si myslí, že obhajoba Sagana sa mala konať inak – mala apelovať na humanizmus a moralizovať o povinnosti pomáhať.

“Možno to mal Jiří Sagan skúsiť aspoň u obhajoby. Namiesto preukazovania neviny mohol jeho právny zástupca predniesť ohnivý prejav o globálnych klimatických zmenách, humanizmu, zločinoch kolonializmu a morálnej povinnosti pomáhať. Mohol sa hrdo prihlásiť k pašovaniu migrantov a sľúbiť, že to čo najskôr urobí znova. Pomohlo by to? Možno áno. S istotou by mohol počítať so získaním ceny Nadácie Charty 77 a nejakého čestného doktorátu,” dodal sociológ.

Hampl zdôrazňuje, že došlo k zmenám v povahe právneho štátu. V novej situácii už nejde o preukazovanie skutku. Súdy majú teraz podľa jeho názoru rozhodovať o tom, či pre dotyčného zákony platia, alebo nie.

“Základný princíp v pozadí hovorí, že sa zmenila povaha právneho systému, v ktorom žijeme. Nejde o preukazovanie, kto sa čoho dopustil, či nedopustil. Nejde ani o preukazovanie úmyslu. Ide o to, že zákony prestali byť uplatňované a zmyslom súdu je rozhodnúť, či pre dotyčného zákony platia alebo nie. Ak neplatia, sudca ľahko nájde nejaký dôvod. Rozhorčenie nad zahraničnou politikou ospravedlňuje podpálenie synagógy. Užívanie marihuany v minulosti ospravedlňuje vraždu spáchanú v úplne príčetnom stave. Prítomnosť migrantov na palube ospravedlňuje útok proti talianskemu prístavu,” uviedol Hampl.

Sociológ pritom tiež upozornil na to, akú úlohu v sporoch hrá spoločenská klíma. Rozhodovanie o platnosti či neplatnosti zákona vraj neleží iba na pleciach sudcu, ale aj na aktivistoch a médiách.

“Rozhodnutie o uplatnení či neuplatnení zákona pritom nie je len čisto na sudcovi. Ide o kolektívne rozhodnutie komunity aktivistov a médií. Nikto v ňom nemá istú pozíciu. Každý aktivista môže byť obvinený, že je v skutočnosti spiatočnícky. Každé médium môže byť obvinené, že je v skutočnosti populistické. Ani džihádisti nemajú vždy istotu, že sa vyhnú potrestaniu,” dodal.

V prípade spomínaného českého vodiča kamiónu Sagana by táto taktika však fungovať nemusela. Ide totiž o belocha bez sexuálnych “výstredností”.

“Trebárs už spomínaný Jiří Sagan to mohol skúsiť, ale výsledok by bol neistý. Je to muž, beloch, nevystatuje sa žiadnymi sexuálnymi výstrednosťami… možno by zabralo, keby sa počas procesu prihlásil k zoofílii a sťažoval sa, že bez svojho obľúbeného zvieratka trpí psychickou nepohodou. Stačilo by to? Nemuselo by sa jednať o rómsku vodičku? Obišiel by sa bez zapojenia špecializovanej neziskovky? V skutočnosti odpovede nepoznáme. Hranice platnosti zákonov sú neisté a v každom konkrétnom prípade musia byť nachádzané,” myslí si sociológ.

Podľa Hampla ale mimo to existujú celé oblasti práva, v ktorých beží všetko po starom, ako príklad uvádza krádeže. Aj v týchto smeroch trestného práva ale údajne bude dochádzať k zmenám.

“K tomu hlavnému prelomu už totiž došlo. To si uvedomíme, keď si pripomenieme, že súdny rozsudok nie je určený len stranám. Každý súdny rozsudok je určený aj celej verejnosti – aby každý mohol vidieť, že právo naďalej funguje a že je vymáhané. Aby bol právny systém pre každého priezračný a predvídateľný. Aby každý vedel: Keď sa dopustím tohto, budem potrestaný približne takto. Keď sa stanem obeťou určitého trestného činu, budú represívne orgány postupovať tak a tak,” vyhlásil.

“Ak začne ale štát okázalo a hrdo uplatňovať pravidlo, že zákony niekedy platí a niekedy nie, systém sa rúca,” dodal vplyvný český sociológ.

K patologickým javom podľa jeho názoru dochádza aj vo veľkých technologických korporáciách. Tam, ako hovorí, dochádza k vyhadzovaniu ľudí z práce či blokovanie účtov konkrétnych ľudí. Korporácie vraj “nemajú žiadne pevné pravidlá, každý môže byť v budúcej minúte obvinený a rovno aj potrestaný”.

“Čo je ešte nenávistné a čo už nie? Kto sa dopúšťa sexizmu a kto je úplne korektný? Žiadne objektívne hranice neexistujú,” poznamenal Petr Hampl vo svojom texte.

Článok sociológ uzatvára konštatovaním Charlesa Murraya: “V systéme založenom na vláde zákona môže každý občan vždy jednoznačne určiť, či porušuje alebo neporušuje zákon. Systém, ktorý ľuďom takúto možnosť nedáva, sa nazýva tyraniou.”

“Má pravdu,” zdôraznil Hampl.

Sociológ Petr Hampl je autorom knihy Prelomenie hradieb. Tá sa venuje migrácii a od svojho vydania sa stala bestsellerom. Venuje sa tiež prednáškovej činnosti, kedy okrem iného poukazuje na dôsledky masovej migrácie a navrhuje cesty, akými by sa spoločnosť mohla “vyliečiť”.