Zamestnávateľská únia tiež bude podľa neho požadovať prehodnotenie zákona o minimálnej mzde, vrátane nastavenia mechanizmu automatickej valorizácie najnižších zárobkov. Poukazuje na súčasnú situáciu, ktorá je charakteristická bezprecedentným poklesom ekonomiky a pokračujúcim zhoršovaním situácie na trhu práce. „Mechanizmus by mal stanoviť výšku sumy mesačnej minimálnej mzdy na 50 % mediánu mzdy v národnom hospodárstve v prípade nedohody sociálnych partnerov,“ tvrdí Hošták. Medián mzdy je hodnota, pri ktorej polovica ľudí zarába menej a polovica, naopak, viac.

„Naďalej požadujeme odpojenie minimálnej mzdy od príplatkov a odstránenie viacerých stupňov minimálnej mzdy,“ uviedol tajomník RÚZ. Vzťah minimálnej mzdy ako referenčnej veličiny pre určitú kategóriu príplatkov podľa neho spôsobuje negatívny tlak na pravidelný rast mzdových nákladov pre zamestnávateľov, ktorý nekorešponduje s celkovou mzdovou situáciou v danom odvetví, ani charakterom vykonávanej práce a produktivitou. V súvislosti s návrhom na zavedenie tzv. štartovacej minimálnej mzdy, ktorá má byť vo výške 75 % minimálnej mzdy a majú ju dostávať dlhodobo nezamestnaní, uviedol, že to môže v niektorých prípadoch uľahčiť vstup na trh práce. „Absolútne to však nerieši problém spojený s prepúšťaním v dôsledku neprimeraného rastu minimálnej mzdy. Pracovné miesta teda nezachráni,“ dodal Hošták.

Návrh ministra práce a sociálnych vecí Milana Krajniaka na zvýšenie najnižších hrubých zárobkov na 620 eur vníma negatívne aj Asociácia priemyselných zväzov (APZ). „Stále požadujeme zmrazenie minimálnej mzdy na aktuálnej úrovni. Minimálna mzda by mala byť v prvom rade nástrojom na zvyšovanie životnej úrovne nízkopríjmových skupín, uvažovať by sme preto mali o zvýšení ich čistého príjmu,“ povedala pre agentúru SITA hovorkyňa APZ Silvia Šeptáková. Na Slovensku výška minimálnej mzdy podľa nej ovplyvňuje výšku odmeny aj tým, ktorí už dnes zarábajú nadpriemerne. Dôvodom je jej napojenie na ďalšie zložky mzdy. „Zvyšovanie minimálnej mzdy preto považujeme vzhľadom na rozsah ekonomickej krízy za riskantné,“ tvrdí.

Hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Miriam Filová pre agentúru SITA uviedla, že minimálna mzda na Slovensku rastie rekordným tempom, a s ňou tak rastú aj náklady zamestnávateľov. „Takéto neprimerané zvyšovanie minimálnej mzdy dostáva hospodárenie spoločností pod extrémny tlak, nakoľko tieto sú nútené obmedziť svoje investície do svojho ďalšieho rozvoja, ako aj obmedziť investície do svojich technologických zariadení,“ povedala. Skokový nárast minimálnej mzdy sa podľa nej ukáže práve v časoch, keď zamestnávatelia budú čeliť poklesu objednávok a budú prehodnocovať každé jedno euro. „Práve v dnešnom čase, keď podniky cítia negatívne dopady koronavírusu, treba pristupovať k minimálnej mzde na Slovensku obzvlášť zodpovedne. Je veľmi pravdepodobné, že spomalenie ekonomiky spolu s vysokými mzdovými nákladmi zamestnávateľov spôsobí silný nárast nezamestnanosti,“ upozornila Filová.

Minimálna hodinová mzda ovplyvňuje výšku príplatkov a kompenzácií za prácu v noci, cez víkend, za nadčasovú prácu či za sťažený výkon práce. „Mrzí nás, že sa neotvorila otázka príplatkov, nakoľko dlhodobo upozorňujeme, že naviazanie príplatkov na minimálnu mzdu spôsobuje zamestnávateľom výrazné problémy,“ poukázala hovorkyňa AZZZ. Vo väčších firmách sa náklady zvyšovaním minimálnej mzdy podľa nej dvíhajú o milióny eur, ktoré sú najmä v hrozbe ekonomickej recesie potrebné na udržanie pracovných miest. „Spomínané navýšenie považujeme s ohľadom na aktuálny ekonomický vývoj za hazard,“ povedala k návrhu na zvýšenie minimálnej mzdy na 620 eur od začiatku budúceho roka.

Minister práce a sociálnych vecí Milan Krajniak navrhuje, aby sa hrubá minimálna mzda na Slovensku od začiatku budúceho roka zvýšila zo súčasných 580 eur na 620 eur. Informoval o tom na stredajšej tlačovej besede. V čistom by tak zamestnanci pracujúci za minimálnu mzdu mali od začiatku budúceho roka zarábať 506 eur, čo je o 30 eur viac ako v tomto roku. Šéf rezortu práce tak reaguje vlastným návrhom na to, že sa zamestnávateľom a odborárom na spoločných rokovaniach do 15. júla tohto roka nepodarilo dohodnúť na výške minimálnej mzdy na rok 2021. Návrh novely zákona o minimálnej mzde, ktorý stanovuje najnižšie hrubé zárobky na rok 2021 na sumu 620 eur, rezort práce predložil do medzirezortného pripomienkového konania. „Minimálna mzda sa bude týkať 121-tisíc 600 ľudí,“ povedal minister. Títo ľudia si tak podľa neho v čistom prilepšia o 360 eur ročne.

Rezort práce chce tiež zaviesť tzv. štartovaciu hrubú minimálnu mzdu vo výške 75 % z minimálnych hrubých mesačných zárobkov, v budúcom roku by išlo o sumu 465 eur. V čistom vyjadrení by štartovacia minimálna mzda dosiahla 404 eur. Túto minimálnu mzdu môžu podľa navrhovanej novely dostávať dlhodobo nezamestnaní, ktorí sú v evidencii úradov práce viac ako jeden rok. Štartovaciu minimálnu mzdu by mohlo podľa Krajniaka počas najviac jedného roka poberať 62,6-tisíca dlhodobo nezamestnaných. Ak si tieto osoby nájdu prácu, po roku poberania štartovacej minimálnej mzdy prejdú na minimálnu mzdu vo výške 100 % minimálneho zárobku, teda na klasickú minimálnu mzdu.

Odborári odmietajú návrh ministra Krajniaka na zavedenie štartovacej minimálnej mzdy

Konfederácia odborových zväzov SR odmieta návrh ministra práce a sociálnych vecí Milana Krajniaka na zavedenie štartovacej minimálnej mzdy pre dlhodobo nezamestnaných vo výške 75 % z minimálnej mzdy. Súčasná vláda tým podľa odborárov potvrdzuje, že sociálna politika nesmeruje k univerzálnej ochrane a pomoci pre všetkých, najmä tých najzraniteľnejších a najslabších, ale len pre vybrané skupiny. „Takýto prístup môže zakonzervovať súčasný stav, nepomáha najchudobnejším, sociálne vylúčeným, marginalizovaným alebo znevýhodneným skupinám. Aj štartovacia minimálna mzda je toho dôkazom,“ uviedli odborári na tlačovej besede.

„Štartovacia minimálna mzda určite nie je nástrojom tvorby pracovných miest. V praxi sa totiž môže stať, že zamestnávateľ uprednostní lacnejšieho zamestnanca, a nevytvorí nové pracovné miesto,“ upozornili odborári. Tento inštitút podľa nich teda nie je ani nástrojom na prekonanie krízy. „Rovnako hrozí, že zamestnávateľ prepustí drahších zamestnancov a zamestná tých lacnejších, teda tých, ktorí spĺňajú kritérium štartovacej minimálnej mzdy,“ varujú. Nepoznajú ani odpoveď na otázku, ako sa predkladateľ návrhu vysporiada s princípom rovnakej mzdy za rovnako vykonanú prácu, ktorý je zakotvený v Zákonníku práce. Podľa odborárov je otázny aj vplyv na kolektívne vyjednávanie, mzdové tarify odvíjajúce sa od minimálnej mzdy a systém odmeňovania vo verejnej a štátnej správe.

Ústava SR garantuje, že minimálna mzda zabezpečí dôstojný život jej poberateľovi. „Pri sume 465 euro v hrubom nie je možné hovoriť o garancii dôstojného života. Rovnako tento návrh vyvoláva vážne pochybnosti o zachovaní princípu rovnakého zaobchádzania a vytvára dve kategórie zamestnancov, keď sa jedna skupina nachádza v znevýhodnenej pozícii oproti druhej, keďže za rovnakú prácu môžu dostávať rôznu mzdu,“ upozornili odborári. Štartovacia minimálna mzda je podľa nich nepriamo aj istou formou regionálnej minimálnej mzdy, keďže sú na Slovensku niektoré regióny s vyššou mierou nezamestnanosti alebo s vyššou mierou dlhodobo nezamestnaných. „Takýto nástroj len prehlbuje chudobu a sociálne vylúčenie niektorých skupín,“ dodáva KOZ.