Môj profil 
Predplatné
Celkový vývoz tovaru zo Slovenska pritom dosiahol v auguste 5,991 mld. eur, čo znamenalo medziročný pokles o 2,8 %. Celkový dovoz tovaru na Slovensko sa znížil o 1,1 % na 6,203 mld. eur. Od začiatku roka do konca augusta sa tak zo Slovenska vyviezol tovar za 52,561 mld. eur pri medziročnom náraste o 2,6 %. Na druhej strane objem dovezeného tovaru za osem mesiacov vzrástol o 5,1 % na 52,054 mld. eur.
Vývoz do členských štátov Európskej únie od začiatku roka do konca augusta medziročne vzrástol o 1 % a z celkového vývozu tvoril 84,1 %. Dovoz z členských štátov únie sa na celkovom dovoze podieľal 67,7 % a medziročne vzrástol o 7,1 %. Vývoz do nečlenských krajín únie za osem mesiacov vzrástol o 12,4 % a z celkového vývozu tvoril podiel 15,9 %. Dovoz z nečlenských krajín únie sa na celkovom dovoze podieľal 32,3 % a medziročne vzrástol o 1,1 %. Najviac obchodovaná trieda v zahraničnom obchode Slovenska boli stroje a prepravné zariadenia s podielom 62,1 % na celkovom vývoze a 49,8 % na celkovom dovoze.
Štatistici zároveň zrevidovali schodok za júl smerom nahor z pôvodných niečo vyše 110 mil. eur na 232,5 mil. eur. Prebytok zahraničného obchodu Slovenska tak za sedem mesiacov podľa spresnených údajov dosiahol 719,8 mil. eur, bol teda o vyše miliardu eur nižší ako za rovnaké obdobie minulého roka. Najvyššie aktívne saldo malo Slovensko s Nemeckom, a to 3,172 mld. eur. Naopak najvyššie pasívne saldo sme mali s Kórejskou republikou v objeme 2,307 mld. eur.
Zahraničný obchod tak podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka zaznamenal približne rovnaký deficit v oboch letných dovolenkových mesiacoch. Aktuálne zhoršenie bilancie zahraničného obchodu tak nie je možné pripísať dovolenkovému výkyvu, ale skôr kombinácii štrukturálnych a jednorazových problémov. Teda aj slabšiemu externému dopytu, ale i príprave výrobných liniek automobiliek na produkciu nových modelov, ktoré sa prejavili na medziročne nižších vývozoch.
“Aj napriek slabším číslam zahraničného obchodu v posledných mesiacoch, v nasledujúcom období očakávame postupnú stabilizáciu bilancie zahraničného obchodu a zastavenie trendu klesajúcich prebytkov zahraničného obchodu, resp. objavujúcich sa deficitov,” uviedol Koršňák. Ako dodal, dôvodom by mohol byť reštart automobilového priemyslu po letných odstávkach, ktoré viaceré slovenské závody automobiliek využili aj na prípravu výrobných liniek na produkciu nových modelov. Rast produkcie v slovenskom automobilovom priemysle v závere roka signalizuje aj indikátor dôvery v priemysle.
Slovenská ekonomika by však postupne mala reagovať aj na cyklické spomalenie európskeho hospodárstva, čo by malo postupne zvoľniť i tlak na rast dovozov. “Rizikom pre vývoz zahraničného obchodu i ekonomiky naďalej ostáva brexit bez dohody, americké clá, či ďalšie výraznejšie spomalenie externého dopytu,” dodal Koršňák.
.JPG)
