Môj profil 
Predplatné
„Verejnosť na Slovensku sa už postavila za ochranu našich lesov. No ešte stále si málo uvedomujeme, že prichádzame aj o rieky. Vo WWF Slovensko sme presvedčení, že bez toho, aby sa na Slovensku začali odstraňovať niektoré bariéry na vodných tokoch, sa nepodarí dosiahnuť dobrý ekologický stav našich riek. Preto pracujeme na hodnotení funkčnosti niektorých bariér. Našim cieľom je upozorniť na tie, ktoré už nie sú funkčné a sú len prekážkou. A naďalej chceme sledovať, či sa dodržiavajú zákony pri výstavbe nových bariér. Veríme, že to má zmysel, čo sa potvrdilo pri poslednom rozhodnutí o výstavbe malej vodnej elektrárne pri Hronskom Beňadiku, kde súd minulý týždeň potvrdil, že nebol dodržaný zákon, keď stavbu posúdil len formálne,“ povedala riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann.
Aktuálny Vodný plán Slovenska udáva, že v roku 2014 bolo na najväčších slovenských riekach 1 075 stavieb. Odvtedy ich počet ešte narástol. “Najhoršia situácia je na Váhu a Hrone. Hoci sa pri vodných bariérach niekedy budujú rybovody, ich efektívnosť je otázna. Úspešnej migrácií bránia totiž aj zmenené podmienky – v stojatej vode strácajú mnohé prúdomilné ryby orientáciu. Rybovody navyše riešia len protiprúdovú migráciu, ryby však migrujú aj v smere toku a vtedy často končia na turbínach, alebo je ich migrácia neúspešná. Prichádzame tak o populácie rýb, ktoré boli kedysi pre naše rieky typické. V povodí Popradu a Dunajca napríklad v minulosti tiahli lososy a hore Dunajom zase najväčšie sladkovodné ryby sveta – vyzy. Problémy pri migrácii však majú dnes aj ďalšie druhy ako pstruhy, mreny, či jalce,” uviedla hovorkyňa v tlačovej správe. Dodala, že okrem bariér narúšajú ekologický stav riek aj ďalšie zásahy, ako vyrovnávanie toku, vykladanie brehov či dna kameňmi alebo betónom, vysušovanie bočných ramien, výrub stromov na brehoch. Takýmito zásahmi sú najviac postihnuté rieky Váh, Hron a Bodrog.
Ako ďalej uvádza WWF Slovensko, odstraňovanie bariér je výsledkom uplatňovania Rámcovej smernice o vode. “Smernica zaväzuje krajiny Európskej únie zhodnotiť stav svojich povrchových a podzemných vôd a vrátiť im dobrý ekologický stav. Čas na nápravu sa kráti. Hraničný termín je rok 2027. Pri hodnotení vôd pritom štáty nemajú prihliadať len na to, ako sú znečistené, ale aj na to, ako silne sú pozmenené rôznymi, najmä vodohospodárskymi zásahmi. Ide predovšetkým o výstavbu hatí, malých vodných elektrárni, priehrad, ale aj úpravy v rámci protipovodňových opatrení,” konštatuje WWF Slovensko. Smernicu od októbra minulého roka prehodnocuje Európska komisia a rastie obava, že sa ju niektoré krajiny budú snažiť zmierniť. Prostredníctvom kampane #ProtectWater sa preto organizácie vrátane WWF snažia získať čo najviac podpisov na jej podporu. A žiadajú členské štáty, aby zabezpečili jej dôsledné dodržiavanie, ktoré povedie k zlepšeniu stavu našich vôd. Do procesu sa môžu zapojiť všetci občania Európskej únie ešte do 2. marca, kedy sa verejná konzultácia končí. O zachovanie súčasnej Rámcovej smernice o vode Európsku komisiu žiada už 300-tisíc obyvateľov.
.jpg)
.jpg)
.JPG)
