Bratislava 15. februára 2020 (HSP/Foto: TASR-Jakub Kotian)
Zjavilo sa mafiánske video. Kto ho priniesol a prečo? Notoricky známa stará múdrosť hovorí, že keď sa v politike niečo stane, treba si vždy položiť otázku Cui bono – komu vzniknutá situácia najviac prospeje. Kto to bude tentoraz?
Na internete sa dva týždne pred voľbami zjavilo video, v ktorom sa dvaja popradskí mafiáni rozprávajú (aj) o bývalom prezidentovi Andrejovi Kiskovi. Video, ktoré Kiskovi nepochybne vezme nejaké voličské hlasy.
Kto a prečo to video natočil a zverejnil? A prečo sa zjavilo práve dva týždne pred voľbami? Komu jeho zverejnenie prospeje? Môžeme vcelku rozumne predpokladať, že tomu „niekomu“ ide o presun voličských hlasov od Kisku k niekomu inému. Ku komu?
Kiska tvrdí, že za tým videom je Smer-SD. Ale rozmýšľajme logicky: kam pôjdu hlasy, ktoré v dôsledku zverejnenia videa odídu od Kisku? Pôjdu Ficovi? Z drvivej väčšiny rozhodne nie: oni ostanú v tábore liberálov. Ale dobre, pripusťme teda, že Smer je jedna možnosť. Je tu aj nejaká iná alternatíva?
Kto by mohol očakávať, že by hlasy od Kisku mohli ísť jemu? Nuž, mohol by to byť najskôr niekto, kto sleduje záujem konkrétnej strany z liberálneho tábora. A mohol by to byť aj niekto, kto režíruje predstavenie ako celok a usúdil, že Kiska má hlasov dosť na to, aby si mohol dovoliť o niektoré prísť na úkor niekoho, kto by nejakým spôsobom zväčšil šancu, že v parlamente vznikne tá správna väčšina.
Komu z liberálneho tábora by mohli tak veľmi chýbať Kiskove hlasy? Možno niekomu, kto potrebuje voľby vyhrať, aby dostal poverenie skladať vládu. Ale ešte viac niekomu, kto sa v preferenciách pohybuje veľmi tesne okolo päťpercentnej hranice a každý hlas pre neho môže znamenať otázku bytia či nebytia: SaS a KDH.
Keby sa čo len percento z Kiskových hlasov prerozdelilo SaS a KDH a tieto subjekty by sa vďaka tomu dostali do parlamentu, znamenalo by to v celkovej bilancii plus desať percent pre liberálny tábor. A to by bol práve ten rozdiel medzi povolebným patom a pohodlnou parlamentnou väčšinou pre slniečkových liberálov.
No nestálo by to za tú trochu filmárskej zábavy?
Ivan Lehotský