Slováci si podľa nej už niekoľko mesiacov priplácajú za nákupy potravín a nealkoholických nápojov o takmer 5 % viac ako vlani. V prvom štvrťroku 2019 ceny potravín a nealkoholických nápojov vzrástli o 2,4 %, v druhom štvrťroku tempo zdražovania zrýchlilo na 3,6 % a v treťom kvartáli boli ceny potravín a nealkoholických nápojov vyššie ako vlani už o 4,9 %.

„Aj v októbri 2019 sme si podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR priplatili za nákup potravín o 4,8 % viac ako vlani. Napriek tomu, že počas niektorých mesiacov v rokoch 2017 a 2018 rástli ceny potravín a nealkoholických nápojov rýchlejšie ako teraz, tempo ich aktuálneho medziročného zvyšovania, tesne pod hranicou 5 %, je pomerne výrazné,“ upozornila.

Najvýraznejší nárast cien spomedzi potravín podľa Sadovskej v októbri zaznamenali vybrané druhy ovocia a zeleniny, zemiaky a bravčové mäso. O vyše polovicu ako pred rokom bol drahší mak. Aj ceny zemiakov sú naďalej pomerne vysoké a aktuálne si na svoje konto pripisujú medziročný nárast o takmer 37 %.

„Peňaženky Slovákov pociťujú taktiež dôsledky afrického moru ošípaných, nakoľko za viaceré druhy bravčových výrobkov si priplácame o 10 % až 35 % viac ako vlani. O vyše štvrtinu zdražela aj jedlá soľ. Spomedzi zeleniny išli s ‚cenou hore‘ cibuľa a zeler (o takmer štvrtinu). Z ovocia sú drahšie ako vlani najmä mandarínky, a to o tretinu. Nižšie ceny na cenovkách nájdeme v prípade zeleniny na paprike a paradajkách a lacnejšie ako vlani je napríklad aj kakao a maslo,“ poznamenala.

Na ceny potravín vplýva podľa nej situácia vo svete, ale aj opatrenia z domáceho prostredia. Pod aktuálny vývoj cien potravín sa evidentne ešte stále podpisuje aj africký mor ošípaných majúci vplyv na vyššie ceny mäsa. Svoju rolu ale zohrávajú aj mzdové náklady súvisiace s príplatkami za prácu v noci či cez víkend alebo samotný rast minimálnej mzdy. Cenotvorbu v prípade potravín ovplyvňuje aj stav tohtoročnej úrody u nás či vo svete a s tým súvisiace ceny agrokomodít na svetových trhoch.

Upozornila, že Slovákov tradične aj pred sviatkami lákajú nákupy potravín za hranicami nášho štátu. V prípade Rakúska ako dôvod uvádzajú vyššiu kvalitu, hoci aj za vyššiu cenu. V prípade Poľska, Maďarska a Českej republiky sú to dlhodobo nižšie ceny ako u nás. Podľa údajov Eurostatu v Poľsku nakúpime potraviny lacnejšie ako u nás o 26,5 %, v prípade Maďarska o 9,1 % a v Českej republike o 10,0 %.

Sadovská dodala, že v rámci EÚ má SR tretí najrýchlejší rast cien potravín a nealkoholických nápojov. Slováci sú tak jedným z tých národov, ktoré pred sviatkami pociťujú najvýraznejšie zmeny na cenovkách v obchodoch. Podľa údajov Eurostatu sa v októbri 2019 zaznamenal najrýchlejší rast cien potravín a nealkoholických nápojov v Poľsku, a to o 6,3 %. Nasledovalo Maďarsko, kde sa ceny potravín a nealko nápojov medziročne zvýšili o 5 %. Slovensko sa spolu s Holandskom ocitli na pomyselnom treťom mieste s už spomínaným zdražením potravín o 4,8 %.  V EÚ sa ceny v prípade tejto podskupiny zvýšili o 1,9 %, v eurozóne o 1,2 %.

Podľa Lucie Dovalovej, analytičky Poštovej banky, sú potraviny tou položkou, ktorá nám pred blížiacimi sa Vianocami ukrojí veľkú časť z rodinného rozpočtu. Okrem vianočných dobrôt a darčekov pod stromček však peňaženky Slovákov pred sviatkami výraznejšie zaťažia aj náklady na pohonné hmoty.

Priblížila, že podľa údajov zo Štatistického úradu SR bola priemerná cena za liter benzínu na čerpacích staniciach v novembri tohto roka 1,32 eura a za liter nafty 1,24 eura. „Potešujúcou správou je, že v porovnaní s minulým rokom sa priemerná novembrová cena benzínu nezmenila a pri naftových motoroch platíme o 2,7 % menej. To znamená, že pred tohtoročnými vianočnými sviatkami nás tankovanie na benzínkach vyjde rovnako ako minulý rok, respektíve v prípade nafty ešte nejaké euro ušetríme. Znamená to, že kvôli cestovaniu za rodinou, blízkymi či oddychom nebudeme musieť tento rok siahať hlbšie do vrecka,“ spresnila Dovalová.

„Za plnú nádrž benzínu v objeme 50 litrov dnes zaplatíme približne 66 eur, čo je podobná suma ako pred rokom. V prípade naftových motorov ušetríme na plnej nádrži necelé dve eurá oproti vlaňajšku. Keď sa pozrieme na vývoj na ropnom trhu, ropa Brent si za rok odpísala 5 %,“ doplnila.

Informovala, že na základe posledných dostupných údajov spomedzi susedných krajín platia Slováci za liter benzínu najviac. „V porovnaní s ČR je u nás 95–oktánový benzín drahší o asi 6 %, oproti Rakúsku o 7 % a v porovnaní s maďarskými a poľskými benzínkami tankujeme až o 15 %, respektíve 16 % drahšie. Nafta je aktuálne najdrahšia v Českej republike, u nás je druhá najdrahšia. Naopak, za najnižšie ceny tankujú benzín aj naftu u našich severných susedov v Poľsku. V porovnaní s poľskými cenami platíme za motorovú naftu o 6,4 % viac. Oproti Rakúsku je u nás nafta drahšia o 2,6 % a v porovnaní s Maďarskom o 1,6 %. A v porovnaní s českými benzínkami je u nás nafta mierne lacnejšia, a to o 0,7 %,“ poznamenala Dovalová.

„Až 15 krajín EÚ tankuje benzín drahšie ako u nás. Spomedzi všetkých krajín EÚ tankujú najlacnejšie v Bulharsku, kde liter benzínu stojí 1,105 eura, čo je podobná cenová úroveň akú platia aj za liter nafty 1,112 eura. Najviac za benzín necháme na čerpacích staniciach v Holandsku, a to až 1,663 eura za liter. A najdrahší liter nafty kúpime vo Veľkej Británii za 1,521 eura,“ dodala analytička Poštovej banky.