Keď pán Kollár píše, že kultúra má charakter verejnej služby, hlboko sa mýli. Takto možno vnímať kultúru akurát tak vo vzťahu k čistote verejných WC.  Kultúra je oveľa viac. V prvom rade je kultúra a kultúrne aktivity pevne viazané ku konkrétnemu miestu a času, v ktorom vznikli. Platí to aj vtedy, ak sa nejaké kultúrne dielo stane celosvetovým.

Shakespeare, Sládkovič, Beatles či Martin Benka dokázali vytvoriť svoje úžasné diela len tam, kde pôsobili a v danom konkrétnom čase. Na inom mieste a v inom čase by títo ľudia vytvorili niečo úplne iné, možno že nič podstatné. Kultúra je súčasťou národného dedičstva, národnej pamäti a národnej hrdosti, kultúra formuje národný charakter a životnú filozofiu národa a jeho životný štýl. Existujú len národné kultúry, neexistuje nadnárodná, planetárna kultúra abstrahovaná od ľudí a národov.

Práve kultúra a materinský jazyk, ktorý je veľmi silnou súčasťou národnej kultúry, robí rozdiel medzi nami – Slovákmi, Francúzmi, Egypťanmi, či Japoncami. Pán Kollár sa dovoláva novej kultúrnej politiky, ktorá bude sledovať podľa bodu 786 “zaručenie ideologickej neutrálnosti pôsobenia štátu v oblasti kultúry.” Naša ústava sa v preambule odvoláva na cyrilo-metodské duchovné dedičstvo a historický odkaz Veľkej Moravy. Takto sa bod 786 dostáva do jasného konfliktu s našou ústavou.

Čo je to ideologická neutrálnosť? Ktorý štát robí takúto kultúrnu politiku? Mýlim sa, ak sa obávam, že tým strana Za ľudí myslí podporu všetkého možného, len nie slovenského? Kto bude určovať, čo je ideologicky neutrálne a čo nie? Vytvoria na to úrad? Sú napríklad diela pána Kalmusa ideologicky neutrálne, alebo nie? Tvorba Elánu, či Lúčnice určite nie je ideologicky neutrálna, je hlboko slovenská, tak ich zakážu? Bude sa strana Za ľudí stavať ideologicky neutrálne k výstavbe mešít na Slovensku?

Nič nie je lepším základom manipulácie, ako nejasné pojmy. Pojem “ideologická neutrálnosť” je presne takýmto niečím.  Kultúra a kultúrne diela v svojom najhlbšom zmysle a poslaní poskytujú estetický zážitok a myšlienkový odkaz. Aj brak poskytuje myšlienkový odkaz. Síce bezcenný, ale myšlienkový odkaz. Preto ideologická neutrálnosť v kultúrnej politike je lož, diletantstvo a zlý úmysel.

V bode 787 sa strana Za ľudí dožaduje zaručenia slobody prejavu pre všetkých a podmienok na jej uplatnenie. Znenie tohto odseku je len farizejské gesto, pokiaľ strana Za ľudí nedá vyhlásenie na podporu Rostasa, ktorý je šikanovaný vládnou mocou za citovanie Štúrovcov a podporu pánov Vaskeho a Daňa, ktorí sú teraz naozaj väzňami slobody slova.

K napísaniu tohto príspevku ma však vyprovokoval bod 798 v kapitole Inštitucionálna transformácia. Odsek 798 znie: “Zmodernizujeme existujúcu legislatívu a zbavíme ju ideologických nánosov /zákon o Matici slovenskej,  o štátnom jazyku a umeleckých fondoch/.” Preboha! Aký ideologický nános prekáža strane Za ľudí v Zákone o štátnom jazyku a v Zákone o Matici slovenskej? Pán Kiska, pani Remišová, informujte o tom slovenskú verejnosť! Vysvetlite nám to!

Ako bude vyzerať “ideologicky neutrálny” Zákon o štátnom jazyku a Zákon o Matici slovenskej? Jediný ideologický nános v týchto zákonoch je ich slovenskosť a úcta k slovenskému kultúrnemu dedičstvu. Upozorňujem na tento odsek aj vedenie Matice slovenskej a jej predsedu, je najvyšší čas, aby prestali s taktikou “hlavne nenápadne”, pretože strana Za ľudí podľa tohto textu neplánuje nič iné, len Maticu slovenskú zrušiť, prípadne ju degradovať na niečo, ako je spolok záhradkárov.

Pán Kollár bol výkonným riaditeľom IVO. Pán Bútora, zakladateľ IVO, bol osobným poradcom pána Kisku v prezidentskom paláci, pani Bútorová, zakladateľka IVO, dostala 1. januára tohto roku vysoké štátne vyznamenanie. Sú to vážne signály! Nie je strana Za ľudí iba politickou filiálkou IVO? Ak sa strana Za ľudí dostane k moci, nebudú sa niektoré slovenské zákony písať v kanceláriách IVO? Alebo nám IVO dosadí svojich ľudí rovno do vlády?

Po prečítaní programovej časti “Kultúra a médiá” žiadny slovenský vlastenec a matičiar nemôže voliť stranu Za ľudí, pretože útok na štátny jazyk je útok na podstatu štátu.

Dr. Štefan Paulov