Môj profil 
Predplatné
“Žien sa týkalo 62 dnes nahlásených kolapsov, mužov 22,” informoval Viliam Sládek z Operačného strediska zdravotnej záchrannej služby (OSZZS).
Najčastejšie sme pomáhali v Bratislavskom kraji, naopak, najmenej výjazdov ku kolapsom bolo v Prešovskom kraji,” doplnil Sládek.
Od pondelka (10.8.) je počet nahlásených kolapsov rovnaký. V pondelok to bolo 89 prípadov a v utorok (11.8.) 92.
Riziko kolapsov nebude menšie ani v najbližších dňoch. Až do piatka (14.8.) platí výstraha Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) pred vysokými teplotami. Teplotné maximá majú dosahovať 38, na severe 36 stupňov Celzia. Výraznejšie ochladenie ohlasujú meteorológovia až na pondelok 17. augusta.
Horúčavy už neplnia bratislavské urgenty tak ako v júli
Extrémne vysoké teploty vzduchu, ktoré sužujú Slovensko, už neplnia bratislavské urgenty tak ako v júli. “Zdá sa, že ľudia sú pripravenejší na horúčavy a sú opatrnejší,” skonštatovala pre TASR hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) Petra Stano Maťašovská.
Kým počas júlovej vlny horúčav pomáhali podľa jej slov lekári na centrálnych príjmoch univerzitnej nemocnice v priemere 40 až 60 ľudom denne, za posledný týždeň je to v priemere asi 20 ľudí. Výnimkou je včerajšok, kedy len doobeda pre problémy z vysokých teplôt potrebovalo pomoc 20 ľudí.
Lekári radia počas horúcich dní dodržiavať pitný režim s dôrazom na príjem minerálov počas celého dňa. Vodu treba mať vždy po ruke, najmä počas cestovania a presunov po vonku, upozornila Stano Maťašovská. Neodporúča sa zbytočne zdržiavať na priamom slnku a v prehriatych priestoroch. Extrémne teplo zhoršuje chronické ochorenia, najmä kardiovaskulárne, dýchacie, neurologické a psychické.
S horúčavami musia bojovať aj pacienti v nemocnici. UNB, ktorú tvorí päť nemocníc, má klimatizované najmä operačné sály, ARO, JIS-ky, centrálne príjmy a niektoré izby. Väčšina priestorov ale klimatizovaná nie je. “Budovy boli projektované pred desiatkami rokov a sú morálne a technicky zastarané. Hospitalizovaným pacientom sa v týchto dňoch snaží personál zmierniť pocit horúčav v rámci možností – aktívnym vetraním, najmä v ranných hodinách, tienením, prikladaním studených uterákov, zvýšeným prísunom tekutín,” zhrnula Stano Maťašovská.
Cez leto chodia deti na urgent s hnačkami či zapáleným uchom od vody
Na urgente v detskej nemocnici na bratislavských Kramároch ošetria počas augusta asi 160 až 180 detí denne. Najčastejšie ich trápia infekčné hnačky či vracanie. “Kolapsy z tepla sme vo zvýšenom počte nezaznamenali,” povedala pre TASR Dana Kamenická, hovorkyňa Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou (DFNsP) v Bratislave.
Hovorkyňa upozorňuje, že do nemocnice chodia častejšie deti so zápalom vonkajšieho zvukovodu a stredného ucha. Môže za to letné kúpanie. “Prichádza k nám najmä veľa detí v predškolskom veku s teplotou a bolesťami ucha,” spresnila Kamenická. Spôsobiť to podľa nej mohla aj nedostatočná hygiena v domácich bazénoch. Ani nie v priebehu jedného týždňa hospitalizovali v detskej nemocnici tri deti, ktoré sa topili.
Rodičia prídu často aj s deťmi, ktoré majú alergické reakcie či akútne infekty dýchacích ciest. “V rámci úrazov sú to pády, pomliaždeniny a odreniny najmä na končatinách. K zníženej pozornosti detí dochádza v dôsledku vysokých teplôt,” informovala Kamenická.
Pre extrémne horúčavy prijali v detskej nemocnici mimoriadne opatrenia. Malých pacientov ochladzujú v neklimatizovaných priestoroch vlažnou vodou, v prípade potreby dostávajú aj chladené infúzie. Personál im zatemňuje izby, púšťa ventilátory a dbá na pitný režim. “Robíme maximum,” podotkla Kamenická.
V nemocnici majú klimatizovanú časť izieb, operačné sály, JIS-ky, Transplantačnú jednotku kostnej drene, čiastočne ostatné kliniky, laboratóriá, ambulancie a iné pracoviská.
Kolapsy z tepla v Košiciach sú v norme, pribúdajú bodnutia hmyzom
Urgentné pracoviská košickej Univerzitnej nemocnice L. Pasteura (UNLP) zaznamenávajú počas pretrvávajúcich horúčav v priemere 15 pacientov za deň, ktorí sa v dôsledku prehriatia dostanú do kolapsového stavu. “Ide o ľudí v rôznom veku. Väčšina z nich však trpí chronickými chorobami a v tomto počasí sa ich ťažkosti znásobujú,” informovala dnes hovorkyňa UNLP Ladislava Šustová.
S ťažkosťami prichádzajú do nemocnice aj seniori, ktorí trpia sprievodnými ochoreniami adekvátnymi ich veku. Doposiaľ sa vyskytlo len pár prípadov, v ktorých si stav pacienta vyžiadal hospitalizáciu. Väčšina z nich potrebovala len ošetrenie z dôvodu dehydratácie, čiže podanie fyziologického roztoku na zavodnenie organizmu. “Napriek pretrvávajúcim horúčavám sa stále nedá hovoriť o extrémnom náraste kolabujúcich ľudí. Pred pár rokmi sme totiž denne evidovali desiatky takých pacientov. Tento stav svedčí o tom, že ľudia sú disciplinovanejší a snažia sa rešpektovať rady lekárov,” uviedla Šustová.
Lekári odporúčajú najmä starším ľuďom vyhýbať sa pobytu vonku, hlavne na poludnie, a nevystavovať sa priamemu slnku. Mali by ostávať v tieni, najlepšie vo vyvetraných miestnostiach, samozrejmosťou je dodržiavanie pitného režimu.
“Od uplynulého víkendu však registrujeme viac prípadov bodnutia hmyzom. V nedeľu sme ambulantne ošetrili ženu po uštipnutí sršňom a pribúdajú najmä uštipnutia osou a ovadom. Denne ošetríme v priemere päť – šesť takýchto prípadov,” konštatovala hovorkyňa UNLP. Bodnutia hmyzom sa prejavili sťaženým dýchaním a lokálnym opuchom v mieste uštipnutia. Nikto zatiaľ nebol hospitalizovaný.
Podľa odborníkov by ľudia mali vonku používať obuv, hlavne keď kvitne ďatelina, a do prírody sa neobliekať do pestrých kvetovaných šiat. K odporúčaniam ďalej patrí nepoužívať parfumy, ak dozrieva ovocie, nepohybovať sa v blízkosti ovocných stromov, v prírode nepiť z otvorených plechoviek a nepriesvitných fliaš a tiež aplikovať repelenty.
.jpg)
.JPG)
