Bratislava 17. novembra (TASR) – V prvých dňoch Novembra’89 sa študenti a herci nemohli nijako oprieť o médiá, ktoré automaticky pokračovali v propagande režimu, na akú boli roky naučené. "Reálne zábery boli v tom čase v ruskej a rakúskej televízii. Svedčili o tom, že ten stret bol naozaj fatálny," povedala pre TASR bývalá študentská líderka z čias Nežnej revolúcie, dnes odborníčka na médiá Zuzana Mistríková.

"Samotný policajný zásah na demonštrácii 17. novembra bol štandardnou reakciou režimu," dodala s tým, že aj socialistické médiá reagovali zo začiatku štandardne, teda falšovaním reality a propagandou. "V tomto smere bol režim vybudovaný efektívne. Veď režimy, ktoré cenzurujú, potláčajú informácie a riadia sa ideológiou, sú v tomto smere efektívne, lebo inak by sa im to dávno rozpadlo," poznamenala.

Úlohu médií v prvých dňoch suplovali diskusie hercov v divadlách a študentov v štrajkujúcich školách, šírenie letákov a ústne podávaných správ. S postupujúcimi udalosťami sa však začal meniť aj prístup médií a študenti začínali veriť, že v nadchádzajúcej demokratickej spoločnosti budú aj české a slovenské médiá pracovať inak.

"Na úvode bola minimálne predstava, že už nám médiá nebudú zámerne zamlčovať fakty a ideologicky ich prekrúcať," povedala. "Keď si dnes niekto pustí správy alebo žurnál z toho obdobia, zistí, že používali zvláštny jazyk, rôzne čudné slová, ktoré dohromady nič neznamenali a všetci sme sa tvárili, že je tu všetko v poriadku. My sme v Bratislave mohli sledovať aspoň rakúsku televíziu a mať prehľad o tom, čo sa v Európe deje," dodala.

Slovenské médiá sa podľa nej až po novembri začínali učiť, ako informovať bez autocenzúry a tak, aby z toho mal divák, poslucháč, alebo čitateľ úžitok. "Na Slovensku sa cez to prelial ešte emancipačný problém, ktorý súvisel s tým, že skutočná federácia v reálnom socializme nemohla fungovať, keďže sa všetko riadilo z centra," poznamenala. Na niektoré procesy, ktoré v českých médiách prebehli, podľa nej Slovensko rezignovalo už len z toho princípu, že nechcelo opakovať české vzory. "Niektoré veci sme si jednoducho nepomenovali," povedala. "V dobrom filme zo SNP je v každej rodine jeden gardista, jeden partizán a jeden židovský strýko. Slováci si vždy nakoniec všetko odpustia. Nakoniec sme dopustili, že sa všetky hodnoty tak nejako znivelizovali," poznamenala s tým, že napríklad spôsob, akým sa za mečiarovských čias robili Fašírky (vtedajšia relácia STV, pozn. TASR) by v demokratickej spoločnosti nemal byť akceptovateľný.

"Vznikol pocit, že sa môže všetko. A v spoločnosti, kde sa môže všetko, vyhrávajú najdrzejší so širokými lakťami, bez zábran a rešpektu," poznamenala Mistríková. Varovným signálom, že Slovensko dodnes nemá dodiskutované otázky ohľadom toho, ako by mali médiá fungovať, na čo majú právo, na čo právo nemajú, je podľa Mistríkovej aj súčasný problém s kritickým dokumentom režisérky Zuzany Piussi o súdnictve, ktorý dnes jedna z aktérok žaluje v občiansko–právnej aj trestnej rovine. "Zuzana Piussi svojím vnútorným nastavením bude toto robiť bez ohľadu na to, či bude na Slovensku štandardom, že má právo niečo takéto nakrútiť, alebo skončí v base. Ona tie veci takto vidí a nedokáže v spoločnosti existovať inak, ako tak, že veci, ktoré chce povedať nahlas, povie," dodala Mistríková, podľa ktorej viac ako o tento konkrétny film ide v tomto prípade o princíp. "Nechcem ten film hodnotiť z hľadiska, či postihol celý problém, alebo postihol všetky aspekty," poznamenala s tým, že je v princípe absurdné postihovať novinárov za snahu poukazovať na celospoločenské problémy. "Ak nebudeme mať takéto hlasy, tak sa rútime do pekla, lebo si neuvedomíme veci, ktoré nie sú v poriadku," zdôraznila.

Podľa Mistríkovej slovenská spoločnosť potrebuje dozrieť aj v otázke slobody médií. "Môžeme si vypomôcť takým predrevolučným jazykom, keď nás všetci učili, že najdlhšie trvá revolúcia v kultúre. Lebo zmeniť ekonomický alebo politický systém je otázka akéhosi administratívneho rozhodnutia. Ale zmeniť myslenie ľudí trvá dlho. To nás učili tých štyridsať rokov. A paradoxne, aj po Nežnej revolúcii nastala zmena ekonomického aj politického systému, zásadná zmena v kultúre však neprebehla. Neprešli sme ani žiadnym diškurzom v médiách," zdôraznila Mistríková. "Keď sa niekto oháňa, že chceme, aby Slovenská televízia vyzerala ako Česká televízia (ČT), ja som vždy veľmi opatrná, lebo si vždy poviem, že by si mali pozrieť rozpočet, vývoj a podmienky ČT. Ale jedna vec sa nedá uprieť. Napriek tomu, že majú veľmi podobných politikov a podobné problémy ako my, minimálne si môžeme povedať, že v ČT sa dejú veci, ktoré spoločnosť reflektujú a pokúšajú sa ju reflektovať kriticky. A robia to celý ten čas," uzavrela Mistríková.