Knižná burza, ktorá sa otvorila včera ráno, bola zameraná na antikvariátny predaj kníh, pohľadníc, starých plagátov, máp a iných vzácnych vecí. Tematika kníh sa týkala predovšetkým histórie Slovenska a Slovanstva. Účastníci podujatia sa mohli zúčastniť na viacerých prednáškach skúsených odborníkov v tejto oblasti a porozprávať sa aj s autormi kníh so slovanskou tematikou.

Sériu prednášok o 11. hodine otvoril Vladimír Laubert, ktorý porozprával o pôvodnej kultúre Slovanov. Pripomenul, že stáročia nikto nepopiera, že Slovieni aj na našom území mali svoj pôvodný písomný systém, ale vždy bol odvodzovaný od cudzincov. Teraz prichádza možnosť pochopiť, aký je náš vlastný písomný systém, ktorý je svojou bytostnou podstatou obrazový, lebo bukvice nemajú len fonému, ale v textoch sú vždy uložené aj obrazy. Nič také doteraz nebolo na území Slovienov zverejnené. Tak, ako aj vo svojej knihe Obrazové písmo Slovanov, Vladimír Laubert pred divákmi v sále otvoril bránu do netušených oblastí časopriestoru. Porušil doterajší mýtus o primitivizme našich predkov v minulosti, či progrese len vďaka cudzincom. Vychádza zo spoločnej tradície Slovianov, Slovienov a Árijov, pôvodných obyvateľov našej zeme, aj zemí Slovianov celkovo. Známy odborník odpovedal aj na mnohopočetné otázky divákov.

Potom o 13. hodine vystúpil hosť z Českej republiky Jiří Matějka, ktorý predniesol prednášku Po stopách Slovanov. Povedal, že ohľadom pôvodu Slovanov existujú  rôzne názory a zatiaľ nedošlo k žiadnej zhode. Prví tvrdia, že prišli z Ázie, druhí, že pochádzajú z miesta súčasnej existencie. Niektorí v Slovanoch vidia jednu z vetví árijskej rasy, iní ich zaraďujú k neÁrijom, najčastejšie do skupiny s Fínmi, dokonca s Mongolmi a Tatármi. Jiří Matějka zdôraznil, že sa aspoň v jednom zhodujú takmer všetci odborníci: dnešní slovanské jazyky vznikli z jedného pôvodného jazyka.

Podčiarkol, že skutočnosť, že národ, ktorý dnes predstavuje tretinu obyvateľstva Európy, bol  ešte v 5. storočí n. l. údajne úplne neznámy, vyvoláva mnohé otázky. Odkiaľ sa teda vzali masy bojovníkov, ktorí zaplavili európsky kontinent v 5. a 6. storočí n. l.? Žeby ich antický svet predtým vôbec neznal?..

Podľa Jiřího Matějku, Slovania existovali zhruba v 2. tisícročí pred n. l. Patria k tzv. Indoeurópanom, na čo poukazuje hlavne stavba jazyka. Uviedol prvé spomienky o Slovanoch. V 1. storočí n. l. Plinius Starší a Tacitus v 2. storočí, ako aj grécky zemepisec Ptolemaios písali o akýchsi Venedoch, ktorých neskôr identifikovali ako Slovanov. Podľa antických autorov, Venedi vytvorili dve svoje sídla medzi Vislou a hrebeňmi Karpat. Ani to však nie je  najstarší doklad o Slovanoch.

Najviac nám môže poskytnúť archeológia. Ta odhalila zaujímavý fakt. Jedná sa o podobnosť atribútov Lužickej kultúry, ktorá, napríklad, v Čechách pôsobila už okolo roku 950 pred n. l. (500 let pred príchodom Keltov), s atribútov Slovanov. Existujú viaceré dôkazy, ktoré svedčia o tom, že Slovania prešli naším územím oveľa skôr, ako sa sem dostali Kelti či Germáni.

Následne vystúpil Lukáš Perný, ktorý prečítal prednášku „Proslovanský program na zástavách davistickej generácie“. Stručne a zrozumiteľne interpretoval vzťah davistov (Novomeský, Clementis, Husák a ďalší) k všeslovanskej vzájomnosti, slovenskej histórii a kultúrnej politiky Slovenska v povojnovom období. Hovoril o Košickom vládnom programu a novej  politike orientovanej na Sovietsky zväz, ktorá umožnila modifikáciu socialistických postojov smerom k proslovanskej myšlienke. Spomenul Novomeského, znalého Štúrových textov, ktorý aktualizoval ideu všeslovanskej vzájomnosti a novej úlohy Slovanstva do nových kontextov povojnového obdobia. Mali to byť práve slovanské národy, ktoré mali svetu vzorovo ukázať idey komunity, solidarity kooperácie a tolerancie.

Prízvukoval, že dnes je málo známe a umlčiavané, že to boli práve Husák, Novomeský a Clementis, ktorí razili proslovanskú cestu budovania socializmu. Tento projekt bol načas ukončený procesom s tzv. buržoáznymi nacionalistami v 50. rokoch. Dôvodov bolo viacero, okrem pražského centralizmu to boli taktiež osobné animozity a mocenské ambície Širokého, Bacílka, Ďuriša a ďalších. Lukáš Perný podčiarkol, že idea všeslovanskej vzájomnosti spätej so socializmom môže byť v ďalekej budúcnosti opätovne obnovená, preto je odkaz davistov mimoriadne cenný a aktuálny.

O 15. hodine vystúpil ďalší známy odborník Viktor Timura s prednáškou „Odklínanie histórie“, ktorý prezentoval nové fakty a odlišný pohľad na mnohé kapitoly slovanskej a slovenskej histórie. Prednáška bola pripravená na základe jeho rovnomennej knihy, v ktorej prezentoval úplne nový pohľad nielen na naše najstaršie dejiny, ale na dejiny celej Európy. Prízvukoval, že učebnice histórie treba prepísať, pretože prezentujú skreslený obraz.  Tvrdil, že Slovania neprišli do Európy, ale patria k pôvodnému najstaršiemu obyvateľstvu tohto kontinentu. Hovoril, že všetko bolo inak, ako sme sa učili v škole.

Prezradil, že kniha vznikla na základe mnohoročnej analýzy a syntézy najnovších výsledkov historického a archeologického bádania. Zdôraznil, že doteraz tradované teórie o príchode Slovanov a ich kultúre sú už neudržateľné. Celú históriu našich predkov a celej Európy treba prehodnotiť a napísať znovu. Dokonca, podľa neho, ani s oficiálnou históriou obdobia tzv. Veľkomoravskej ríše to nie je celkom v poriadku.

Snažil sa odpovedať na otázky „Ako to vlastne všetko bolo? Prečo nepoznáme pravdu?“ Málokto to vie, ale aj v oblasti histórie prebieha silný a neúprosný ideologický boj. Nie nadarmo sa hovorí, že kto ovládne minulosť, ovládne aj budúcnosť. A práve o toto išlo a stále ide pri falšovaní našej najstaršej histórie. Prízvukoval, že nejde len o našu súčasnosť, ale aj našu budúcnosť a možno aj existenciu.

Známy slovensky folklorista Róbert Žilik prezentoval svoju novú knihu „Fialky v okne, vôňa kuchyne“ a vystúpil so svojim  folklórnym súborom, keď divákom prezentoval staré slovanské piesne a melódie.

V závere vystúpil hlavný organizátor celého podujatia Miloš Zverina, ktorý hovoril o Domácej vede o minulosti – Slovanskej škole. V úvode povedal, že súčasná kritika akademickej historickej vedy nie je spojená s praktickou prácou archeológov, historikov, kde historická veda vykonala obrovskú prácu a dosiahla veľké úspechy. V interpretácii historických faktov existujú značné nedostatky, ktoré treba opraviť, keďže historiografia zostáva naďalej poľom urputného ideologického boja. Oficiálna historická veda v krajinách slovanského sveta nikdy neprezentovala vedu o minulosti z pohľadu záujmov slovanských národov. Preto je našou úlohou, aby sme upevnili formovanie domácej vedy o minulosti.

Pripomenul, že starý zákon Biblie bol napísaný na základe židovskej knihy Tóra. Všetko, o čom sa neskôr písalo na základe Biblického synopsysu, dostalo názov „z Tóry“ a toto slovo sa postupne transformovalo na pojem „história“. V rôznych názorových systémoch tá istá udalosť získava odlišný výklad, odlišný význam. A práve od toho, aký je výklad, priamo závisí to, nakoľko je interpretácia blízka alebo vzdialená uskutočnenej – skutočnej udalosti. Preto je jasné, že od kvality interpretácie udalostí závisí aj úroveň vedy vo všeobecnosti.

Prezradil, že moderná Slovanská veda o minulosti čerpá z viacerých zdrojov: Ľudová slovesnosť (príslovia, porekadlá, úslovia, balady, báje a povesti, legendy, obradný folklór, epos), z takých najvzácnejších historických zdrojov, ako sú Vedy, Velesova kniha, Slovo o pluku Igorovom atď., z diel mnohých historikov – Katančina, Venelina, Orbiniho, Šafárika, Zubrického, Tatiščeva, Lomonosova, Šavliho,  Bora, Tomažiča a iných.

Zdôraznil, že výmena komunistickej ideológie za radikálno-liberálnu neodstraňuje ideologický boj. Možno ešte viac ho zamotáva, pretože radikálno-liberálna ideológia hlásajúca kozmopolitizmus stavia mimo udalostného procesu nielen celú minulosť, ale aj budúcnosť. Slovania musia mať svoju vedu o minulosti, ktorá by príslušným spôsobom odrazila všetky falzifikácie domácej minulosti a súčasnosti a vytvorila by aj pevné základy pre budúcnosť.

Miloš Zverina vysvetlil, že vedomie mnohých ľudí v priebehu posledných 30 rokov postihla taká mohutná transformácia, že v ňom už nezostalo ani rozumné ponímanie zdravého zmyslu, ani pravdivé predstavy o minulosti, ani to, ako sa treba správne správať v budúcnosti. Duchovno-mravná degradácia, strata svojich slovanských koreňov, slovanskej tradície a kultúry premenili potomkov Slovanov na ľudí, ktorí si nepamätajú svoje príbuzenstvo a nechápu ani to, čo sa s nimi stalo. Práve táto cesta je zhubná pre potomkov Slovanov.

Podčiarkol, že existuje jediná cesta – cesta návratu k vlastným slovanským koreňom, slovanskej tradícii a kultúre. Je to ťažká púť, ale iba ona nám poskytuje nádej na duchovno-mravné uzdravenie sa a sociálnu obrodu. Iba ona nám umožní pozdvihnúť SVET SLOVANOV a dosiahnuť jeho stabilný a úspešný rozvoj. Porozprával o zaujímavých epizódach z histórie Slovenska a o  viacerých historických knihách, ktoré súčasná historická veda nespomína, nie sú v učebniciach.

Zaujímavé prednášky a burza kníh skončili vo večerných hodinách.

Eugen Rusnák