Podľa autorov štúdie sa tento jav môže začať objavovať už v priebehu aktuálneho desaťročia a výrazne sa prehĺbiť v 30. rokoch. Klimatické modely naznačujú, že pri scenári vysokých emisií by do roku 2100 mohli takmer tri štvrtiny suchom ohrozených oblastí čeliť historicky bezprecedentnému nedostatku vody.

Výskum vychádza z reálnych príkladov, ako bola kríza v Kapskom Meste v roku 2018, ale aj zo skúseností miest ako Los Angeles či indický Chennai. Vedci identifikovali štyri faktory, ktoré musia nastať súčasne – dlhodobý nedostatok zrážok, vyššie teploty zvyšujúce odparovanie, extrémne nízke prietoky riek a spotreba vody presahujúcu dostupné zdroje.

Ak sa tieto podmienky spoja, nastupuje takzvaný „čas prvej núdze“ – obdobie, keď sa región dostáva do kritického vodného stresu. Najviac ohrozené sú oblasti Stredomoria, juh Afriky, časti Severnej Ameriky, India, sever Číny a juh Austrálie, kde môže ísť o dlhodobý a opakujúci sa problém.

Štúdia zároveň odhaduje, že „suchom Dňa nula“ by mohlo byť do konca storočia ohrozených viac než 753 miliónov ľudí. Najväčšie riziko pritom hrozí mestskému obyvateľstvu – až 467 miliónom ľudí žijúcich v urbanizovaných oblastiach, kde je spotreba vody vysoká a alternatívne zdroje sú obmedzené.