Peklo je prázdne, diabli sedia v opozičných laviciach

Peter Pollák mladší (hnutie Igora Matoviča) sa rozčuľoval v reakcii na Tibora Gašpara (SMER), že ako ho v parlamente niekedy v minulosti niekto osočoval. Tým však podkopol vlastné nohy, veď potvrdil – ak je pravda, čo tvrdí – že rokovací poriadok musí byť sprísnený, a jeho narušitelia potrestaní. Či už sa to má týkať zástupcov opozície alebo koalície. Nemožno sa predsa vyjadrovať voči kolegom dehumanizačným slovníkom, alebo spôsobom, ktorý hanobí ich rasu alebo ľudskú dôstojnosť.

Matovič by teda mal svojho poslanca pokarhať, veď myšlienku sprísnenia parlamentnej etikety opodstatnil vlastnou skúsenosťou…

Posledná cenová

Remišová hovorila o pamflete, a že ako má zmena rokovacieho štandardu pomôcť občanom. Nuž ale práve to je ten problém – rokovací štandard už v praxi neexistuje.

Zničili ste ho, dámy a páni z opozičných lavíc!

To, čo kvôli vám sledujeme, je subštandard – vykrikovanie, osočovanie, dehonestujúce prirovnania. V krčme sa ľudia bavia hádam na vyššej úrovni. Takto nemožno dosiahnuť žiadne pracovné výsledky – ako by to vyzeralo napríklad v akademickom prostredí, keby v nejakej zborovni prebiehala komunikácia na úrovni takého Pročka?

Alebo pripomeňme ako jeho šéf vysypal na hlavu iného poslanca injekčné striekačky…

Klamať, ale slušne

Tibor Gašpar v podstate zhrnul tému tak, že ak chce opozícia klamať, tak nech si klame – občan posúdi, akú váhu prikladá takým slovám. Ale nech to robia na istej úrovni. Nemožno predsa donekonečna provokovať a stupňovať napätie – iba že by to robili so zámerom…

Mladý Pollák potom vykrikoval tie svoje údajné krivdy z minulosti, aby sa vykreslil ako obeť. Tým len vyvolal vlnu ďalšieho napätia (predtým už Pročko hovoril o jednej poslankyni, že bola poslušná ako psík), až Andrej Danko musel vyhlásiť prestávku…

A predstavte si, čo povedal tento týždeň v diskusnej relácii Alojz Hlina (SaS) v súvislosti s vyjadrovaním. Vraj načo vznikli slová ako „čvarga” , veď majú predsa nejakú „intenzitu”! Zabudol dodať, že podobné výrazy sa asi neformovali na najvyššej úrovni národných zhromaždení.

Viete, ako by sa dal jeho lingvistický ilogizmus preložiť v metaforickej rovine? Že samopalom je normálne strieľať ľudí, lebo na to bol vymyslený; veď má vyššiu „intenzitu” než vzduchovka.

Je to defektná a nevkusná logika, ale takto sa Hlina prezentuje permanentne a neviem, či kvôli tomu považovať za hrozbu alebo len za prosťáčika, ktorý sa vytlačil ako ten povestný lekvár na policu – a teraz som bol osobný a expresívny ja, mea culpa, ale bol to zámer, aby ste mali možnosť pocítiť, aký rozdiel to robí v komunikácii.

(všeobecná poznámka na okraj: prostoduchosť a hrozba sa navzájom nevylučujú, veď ani bachari v Osvienčime nepatrili medzi mimoriadne intelektuálne kapacity…)

Semafórový a kondómový

Hlina nemá vecných pripomienok, nuž robí hluk a snaží sa občanovi zapchať uši obsahovou vatou. Dá sa to, pretože útočí na emócie – práve o tom sú tie expresíva (alebo osobné útoky), ktoré oni tak nadšene používajú. Veď dotyčný aj teraz neférovo a mimo tému zhadzoval neprítomného Danka ako semafórového fantóma, ale aj „kondómového” Richtera…

(Mimochodom, moderátorka Lenka Ježová z profesionálneho hľadiska nezvládla svoju rolu. Ona tam predsa nesedí len preto, aby merala čas rečníkom – to ju môže o chvíľu nahradiť AI. Keď niekto prekročí hranicu slušného správania vo svojich vyjadreniach formou osobného ataku ad hominem, mala by ho zo svojej pozície upozorniť, nech sa vráti k meritu veci. Nedokázala to, bohužiaľ.)

Späť k opozícii:

Teraz odkryli Hlinovi či Pollákovi podobní ľudia svoju slabinu – vezmite im expresíva (či osobné útoky), pripravíte ich o jediný funkčný prostriedok, aký majú v politickom boji. Oni jednoducho nedokážu pracovať so slovom na úrovni – dokážu ho len zneužívať, aby pôsobili na city a vyvolávali negatívne emócie.

Ak sa mýlim, potom budú mať po novele rokovacieho poriadku možnosť dokázať to.

Nech sa páči.

PS: A keď opozícia varuje vo veci rokovacích zmien pred autocenzúrou rečníkov, ignoruje fakt, že v prípade komunikačnej otázky v parlamente nejde o „diktátorský” prostriedok, lež ľudskú cnosť vážiť slová a dokázať formulovať (aj kritické) myšlienky na vysokej úrovni.

PPS: Ako titulok článku bola použitá parafráza zo Shakespearovej hry Búrka s cieľom ilustrovať výrazovú silu takých prostriedkov, ktoré majú obrazné (alebo inak umelecky ladené) podfarbenie. Zaiste sa zhodneme, že kým niektoré novinárske žánre znesú podobné vyjadrovanie, za rokovací stôl nepatrí.